utorok 25. decembra 2007

Kryštály tém

Kryštály
tém





Prírodná škola

Učitelia učia deti
o plodoch,
ako prežiť,
ako prežiť pokojný život
v lese či dedine,
bez zbytočností vedomostí,
ktoré nepotrebujú.

Cievka sa skladá z...
Veličina x dopĺňa veličinu...

nie

Nie iba technika,
nechcú zabetónované duše,
ľudia nie sú počítače,
aby vedeli, čo nechcú
a nevyužijú.

Žiaci trhajú plody zo stromov,
idú pripraviť čaj,
majú vysvetlené učivo
o liečivých rastlinách,
darí sa im príprava.

Budova pri lese,
zeleň kvitne na jar,
deti vychádzajú
zo školy,
idú sa prejsť
do prírody.



Kryštály tém

Ľudia sa majú o čom rozprávať,
reč sa rozvíja a pokračuje,
pozitívna komunikácia.



Živočíšne pudy

Telá v sexe
a akt množenia pre potešenie,
šťavy sa vymieňajú
a orgány slasti sa stretajú.

Stretnutie iba pre fyzickú radosť,
nevadí nikomu z nich,
potrebné priblíženie
na dočasné zblíženie v láskaní.


Človek k sebe láka samičku,
odpoveď je zväčša negatívna,
pokiaľ sa neprimieša zväzok peňazí,
na márnotratné zažitie večnosti.

Ľudia sú zviazaní
živočíšnymi chuťami,
úplné odpojení v očakávanom orgazme,
tak veľa pre tú chvíľku.



Hudba - naše povzbudenie

Rozorvaná duša zlými vzťahmi
nájde odozvu v tvrdej hudbe,
pokojnejším dušiam ulahodí
jemné znenie a hlas.

Tam, kde sa utiekame,
niektorí mávajú vybraný štýl,
spievané básnenie,
ich názory.

Vlny gitár znejú a hlasy revú,
či flauta upokojí nás
so ženským vokálom v láskavosti,
možno pop vo svojej rozšírenosti.
Radosť

Vidieť úsmev
na ľudskej tvári,
stvoriť ho zo smútku
a opäť sa radovať.

Dobré
konať dobro
rozsieva v srdciach
nezničiteľné potešenie
v zlých časoch.



Undying soul

After temporal death
it goes on.

Life is without end,
it's our care
how will value
of lives.

On the way man or woman is,
interest and love to other
are signs
to go on.



Televízia

Padá hodnota,
mysle sa motajú
po ceste stále tmavšej
do úplného zblbnutia.

Deprimovaní
vlastnou ľahostajnosťou,
nechať sa ovládať.

Myšlienky blúdia,
nenachádzajú zdravý východ,
zanikajú v labyrinte zbytočností.



(Ú)Trpný život

Človek sa snaží udržať si
sebavedomie,
padá do zla pri egoizme,
zomiera jeho duša
necitlivosťou.

Zrakom hľadí na ulicu,
no nevidí ľudí,
iba rastúca nespokojnosť
a trápenie v srdci.

Táto bolesť vyviera,
zatvára dvere za sebou,
malé väzenie v sebe.

Je nádej,
láska svitá
pre zlomených ľudí,
púťou bez milovaného,
konečná útecha sa našla
v druhom človeku.



Pozemský život

Hmotné veci obklopujú,
hmatáme po šťastí,
veci majú tvar,
naše dobro ešte nie.

Rozkoš za rozkošou
a výstavba civilizácie
na úkor prírody,
z ktorej sme.

Ničenie vlastných čností,
vytvárame nové potešenia,
predsa sa dá ľahko prejsť
do smútku.

Súlož vykreslená
slastným štetcom,
dáva sa na vysoké miesto
v dlhom rebríčku
sebeckých cenností.

Krása prekvitá
a život ešte žije,
prírodné uzdravenie,
dobro dokáže
zahojiť naše rany.

Dožívame,
no spokojná smrť
pre lepší život,
ten pozemský nie je prežitý
zbytočne.



Der Sex

Die Körper sind nackt,
Berührungen machen
den Geschlechtsverkehr.

Die Passionen setzen
in die Tat um,
ohne Küssen,
nur dass sie genießen.

Sie ist auf ihm,
Wolllust kommt
nach den Teilen.

Die Lagen
sind immer andere,
am Ende ist die Ekstase.


Der Zeugungsakt bloß für ihnen,
es ist sehr angenehm,
der Zweck ist die Physis zu beglücken.



Bez lásky

V histórii sú známe pokusy viacerých panovníkov (konkr. Fridrich II). Fridrich dal deti vychovávať pestúnkam s prísnym rozkazom, aby ich dojčili, kúpali a starali sa o ne, ale pritom sa vystríhali akéhokoľvek prihovárania sa a láskania.
Fridrich si myslel, že reč, ktorou tieto deti začnú hovoriť - ak ich žiadnu nebude nikto učiť - bude tou najstaršou, najpôvodnejšou rečou ľudstva.
Jeho vedecká zvedavosť však nebola uspokojená, pretože všetky deti zomreli (nemohli žiť bez lásky, plného prihovárania sa a radostného výrazu tváre svojich pestúnok).

z učebnice pre stredné školy,
Základy psychológie
(5. vydanie, 2003),
učivo: Vývin psychiky
str. 19



Efeméry

rad: Podenky (efeméry)
-dospelí jedinci žijú len niekoľko dní
-larvy sa živia drobnými organizmami vo vode, dospelí jedinci neprijímajú potravu vôbec

z: Ťahák Prírodopis,
Dr. Jana Baurová, Marie Špinarová,
1993, PEZOLT PVD Košice,
str. 90



Cikády

Cikáda viničná
-samčekovia - na zadočku majú membránu - rozochvievajú ju - silný zvuk
-//-, str. 100



Fakt ľudskosti

Ako hmyz užitočný alebo škodlivý označil rôzne druhy až človek - podľa toho, či škodi-li alebo prospievali jemu.
Každý živý organizmus má svoju cenu a svoje miesto na Zemi. Nezáleží na tom, ako ho označíme.
-//-, str. 108



Nymfy

sú dravé larvy. (parafr.) -//-, str. 94



Svietivka svätojánska

-larvy sú dravé - lovia drobné slimáky
-tráviacu šťavu vstrekne larva kanálom v hryzadlách do koristi, potom vysaje obsah
-//-, str. 109



Geologická činnosť organizmov


tvorivá
-človek - ťažobná činnosť, vodné stavby, dopravné stavby
rušivá
-človek - skládky, haldy
-//-, str. 234 - 235



Fakt odpadu

Za rok 1980 sa na území Československa vyprodukovalo 1 000 000 ton tuhého domového odpadu.
-//-, str. 235




Následky ťažby nerastných surovín
pre životné prostredie

-vyčerpanie nerastných surovín, ktoré sa už nikdy nemôžu obnoviť = nenávratná strata (tvorili sa stovky rokov - ľudstvo ich zničí za niekoľko desaťročí)
-povrchová ťažba - zničenie pôdy (aj ornej) + všetkého rastlinstva aj živočíšstva obývajúce-ho pôvodný priestor ťažby

NÁPRAVA nikdy nie je dostatočná
REKUKTIVÁCIA - obnovenie pôdy je iná malá náhražka
- krajiny sa nikdy nevrátia do pôvodné stavu

Spotrebným spôsobom života rozoberieme našu planétu
-//-, str. 27
Životné prostredie

Vzťah človeka a jeho životného prostredia je vzájomný.
-//-, str. 279



Životné prostredie - zhrnutie

Človek
-znečistenie všetkých zložiek ŽP
-premena krajiny (veľké stavby, miznutie a vyhubenie druhov organizmov, regulácia tokov, komunikácie...)
-vyčerpanie a degradácia prírodných zdrojov
-//-, str. 282



Ohrozenie podzemných vôd človekom

rastie
-odlesňovanie
-regulácia tokov = vysušovanie krajiny
-ťažobná činnosť a veľké vodné diela = zmena hladiny podzemnej vody
-znečistenie - priesaky dusíkatých hnojív (dusitany a dusičnany v pitnej vode môžu ohroziť život dojčiat), jedovatých látok zo skládok, chemických tovární, ropy z ropných rafinérií (1 liter ropy znehodnotí 1 000 000 litrov vody)



Citát pravdy

"Čokoľvek sa prihodí zvieratám, prihodí sa aj človeku. Všetky veci spolu súvisia. Čokoľvek postihne Zem, postihne tiež synov Zeme."

1854 -
indiánsky náčelník Seattle



Problém konzumnej spoločnosti

Vyrábame viac, ako spotrebujeme a spotrebujeme oveľa viac, ako skutočne potrebujeme.

Aby sme prežili, musia ekologické hľadiská prevážiť nad ekonomickými.

Regulácia trhovým hospodárstvom nestačí.
Ťahák Prírodopis, str. 284



Človek

-obrábanie, hnojenie
-ťažba, rekultivácia
-dnes prevažujú záporné vplyvy
-//-, str. 247



Priateľstvo v česti

Oko pozrie,
priateľ ide k priateľovi,
neprejde okolo bez povšimnutia.

Spraví niečo pre neho,
a myslenie na seba je potlačené,
ruka v ruke,
zbraň k zbrani v spoločnej obrane,
ako rytieri držia prísahu.

Na smrť,
sedí pri priateľovej posteli,
sprevádza ho na ceste
z tohoto sveta,
taký veľký je cit.

Rozhovorom kvitne duša,
a súdržnosťou sa napĺňa zmysel,
pretvorenie zla na dobro
v spoločnej reči,
stretávanie sa,
pretože chceme.

"Zostaneme navždy priateľmi."



Cestou domov

vidím stromy,
rôznorodosť zelenými listami,
v srdci sa vytráca trápenie.



Declaration of love

,,Until I hear
your voice,
I live,
I want to live
only with you.''

,,Your kiss is
as the water for field.''

,,My rain of love covers you,
only if you want me.''

,,The longing is still,
it doesn't end,
while my soul exists.''

,,Eternity is the wonder,
without you vain,
we are together
every time.''



Jediný zmysel lásky človeka

Pery nie sú červené od krvi,
začervenanie sa lícach dievčaťa,
keď osloví mladíka,
ktorý sa jej páči.

Objatie je vždy nádherné,
cíti jej nádych a výdych,
stále ju túži milovať,
čas strávený pri sebe.

Bolesť sa dá zniesť,
má lásku v živote.

Očami sa dívajú na seba,
nemusia odbočiť pred priamočiarosťou,
ktorá ich chráni pred znecitlivením.

Dotyky majú zmysel,
reč naberá jemnosť s citom,
čo tu nebol,
nechce odísť,
žiť však aj pre iných ľudí.

Srdce sa dobrým stáva,
ani smrťou nerozlúčení,
žena s mužom,
sexuálny styk nešpiní.



Akt pohlaví

Výstrek radosti
v telesnom rozjímaní
a spojenie so ženou.

Na tvárach bujnie rozkoš,
čo prechádza genitáliami
a po skončení vánok slasti.



Onán

Júda tam videl dcéru Kanaánca, ktorý sa volal Šúá, vzal si ju a vošiel k nej.
1. kniha Mojžišova, 38,2

Keď opäť počala a porodila syna, dala mu meno Onán.
1. kniha Mojžišova, 38,4

Vtedy povedal Júda Onánovi: Vojdi k bra-tovej žene ako švagor. A uzavri s ňou povin-né manželstvo a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi. Onán však vedel, že potomstvo nebu-de jeho, preto púšťal semeno na zem, kedy-koľvek vošiel k žene svojho brata, len aby nedal potomka svojmu bratovi. Hospodinu sa nepáčilo, čo urobil a aj jemu vzal život.
1. kniha Mojžišova, 38,8 - 12



Von keinen Gefühlen zu der Herzlosigkeit

Auf dem Gesicht der Frau,
die durch die Straße geht,
kann ich sehen,
wie interessiert sie nicht
um mich und andere Leute.

Aufmerksamkeit kann Herzen aufwecken,
es wäre besser.

Nur das Interesse kann uns retten,
für heute nicht gerettet,
am Morgen bleibt immer die Hoffnung.



Der Film

in dem ich Liebe sehe,
auch in der Straße
vom wirklichen Leben
zwischen einer Frau und einem Mann,
die ich nicht fühle,
und ich bleib traurig.



V laboratóriu

Zas mu idú kvapnúť tú látku,
opäť bolesť.

Jed dráždi vyholenú pokožku
aj v otvorených ranách.

Trápenie v tele pokračuje,
sú tu iba na odskúšanie,
aby tí necitlivejší prežili.



Still the pain

until he won't have relation
with a woman,
where the love is,
while the callousness in humans,
this time hearts bleed.



Still the tenderness

which can save them,
only by touches and the interest
the life can exist.



Vedomie

je bdelý stav mysle, stav pohotovosti reagovať na vnútorné podnety, ale aj akýsi tok psychických procesov.
z učebnice pre stredné školy,
Základy psychológie
(5. vydanie, 2003),
učivo: Psychické procesy - od vnemu po myslenie
str. 23


Denné snenie

je utváranie si predstáv. Nechávame sa uná-šať našimi predstavami, robíme v nich roz-manité plány, často vystupujeme ako hrdino-via atď.
Takto si prípadne kompenzujeme (nahrádzame) nejaký nedostatok v našom živote.
Základy psychológie,
str. 29 - 30



Imaginácia
(predstavivosť)


je utváranie predstáv.
Základy psychológie,
str. 29



Predstavy

sú obrazy ovplyvnené stavom mysle, potrebou a emóciou. Sú neúplné, chýbajú obrazo-vé detaily.
-//-, str. 29



Človek 2

Neandertálsky človek - mal mohutné svalstvo. Mozog bol jednoduchší. Lovil a zbieral plodiny. Nástroje a zbrane vyrábal z kameňa. Vedel používať oheň. Bola to možná dobrá línia.

Dnešný človek - bol vyšší. Používal reč. Tiež lovil a zbieral plodiny. Mŕtvych pochovával. Zanechal umelecké predmety (sošky, maľby na stenách jaskýň). Je to slepá vývojová línia.
prevzaté z
Živý svet: Zvieratá,
2. vydanie, 1999,
str. 46
upravené



Pravek

Krajina bola divoká,
nespútaná svojou nádherou,
bez ľudskej nadvlády.

A časy sa vyvinuli,
prišiel človek...

Hebedo-noha dinosaura
šliapla na zem,
škreky lietajúcich vtákojašterov,
drsnosť ulovenia si potravy
pre jednoduchý život.

Príroda mala iné farby,
platili iné pravidlá.
ich porušenie bola smrť.



Mistress

She welcomes him
with touches,
he is bosomed with loving
with her,
their carnal conjunction
seems to be only felicity.

She is here for him,
so she can betray,
can he her abuse?
Searching the pleasure
until the complete satisfy
still.

Her splendid flesh
is taken off
and tempting to sexual intercourse,
at times disgust
that only this act is.

It's natural.

When they overstep it,
it's slipping down
to the neurosis.
Who comes out
of hustle and bustle
of untidy corporealness?

She's beautiful,
hair spreads on the bed
around her,
she's bobbing by forefinger,
she's calling...



Temptress

,,Come to me
to have sex."

Euphorically act,
wildly by movement of her flesh,
she's sighing
and luxuriating also
the last fore-pleasure in body.

,,I await you
anew.



Ponorenie sa do lásky

"Chceš sa ponoriť do lásky so mnou?
spýta sa dievčina chlapca.

"Chceš ma milovať?" pozrie ona na neho
očami plnými očakávania. "Ja teba túžim."
"Áno."

Objímu sa
a bozkom vplávajú do radostných vôd.

Ponorenie sa do nádherného citu,
nie vynoriť sa do chladnej necitlivosti
každým dňom
dnešného prostredia,
netopia sa v samote,
žijú láskou.



Zničiť to

Deštrukcia.

Vidím rúcanie sa myšlienok
a odpadávanie dobrých hodnôt.

Miesta lásky sú prázdne,
cit vymrzol zlom a podlosťami.

Väčšina sa snaží držať v necitlivosti
a nevšímať, nezapájať sa,
aby necítili strach, ľútosť a bolesť,
tá sračka okolo nás,
vlastné hodnoty v rebríčku
vo vlastnom svete.

Udrie do myslí,
odpad vytečie
a neostane nič.

Tvorba nového,
priateľstvo ako jediné puto
zatiaľ svitá
z tohto zatmeného sveta,
láska klíči ťažko
ako nádej žiariaceho dobra.



Vlna nenávisti

prúdi srdciami
a drtí ich,
elipsovité zlo
sa točí dookola
a mení smer,
chce rozdrbať všetko.



Vedomosti

Do mozgových závitov
sa ukladajú informácie,
anatomický tvar laloku.

Možné zneužitie.

Dejepisné vracanie sa v čase,
skúmanie mysle psychoanalýzou,
znalosť cudzích jazykov
na spoznávanie národov.

Podpora záujmom.



I believe

Once this world
will be good place,
after my death
I will have a love,
I will be able love
other soul
with high values.



Tvorba hudby

Myšlienky sa splietajú
a vlny zvuku vyznievajú
nástrojmi,
názory odporu, vzbury či upokojenia.



Born from pain

Woman gives birth
a little child,
it pains,
still contractions
and longing to end.

First what is heard,
it's cry
of child,
new human is bringing
to distressful life
on this earth.



Standing to the honour

Faces of men
stay to look
themselves
for essential time,
hearts feel values.

Not giving up,
good feelings are asked,
that they give a toss about each other,
one have the another
(humans).



Chladné pláne

Vietor a chlad v srdciach
narážajú na tvár,
čo studenie tiež.

Obzor je bledý,
tráva vyschla
a na viacerých miestach
je holá, tvrdá zem.

Odvráti zrak inam
a kráča ďalej neprívetivou krajinou.



Hrdosť

Otec cíti zdravú hrdosť
na svojho syna,
ktorý niečo vykonal
lepšie
ako otec očakával.

Syn je z jeho krvi,
preukázal talent,
otec má byť pre čo hrdý.

Hrdosť ženie ľudí dopredu,
stoja si za správnymi názormi
a zastanú si svoje činy.



Posila ducha k prežitiu

Cíti sa mizerne,
nechce sa mu pozviechať sa
zo stola,
na ktorom má poklesnutú hlavu
pri písaní básne.

Láska nie je
pre neho,
život je sračka,
plný bolesti a trápenia.

Pocit z hlbín mysle,
svitá svetlo pre ďalší deň nádeje,
že sa to zmení.

Hodnoty nevyhasli
a príroda krášli Zem,
zdvíha sa žiť ďalej.



Svitanie pre nás

Lúče slnka vzbudia
naše túžby po dobrých hodnotách
duše sa rozjasňujú
a nadobúdajú zmysel
pre vesmír,
krúžia a zhlukujú sa pri hviezdach.



Zemepisné znalosti
k neskoršej nepotrebnosti


Údaje o dobovom stave Zeme,
výšky vrchov,
šírky vodných plôch,
nezdá sa byť dôležité,
nech príde nová doba ľadová,
zamrazí našu chladnú necitlivosť
a vymrzneme,
príde nový vek s novými konštantami,
ktorý niektorí očakávajú,
ako svoj smutný koniec,
ale začiatok nanovo vzhliadnutej nádeje
od dobrých, kedysi trúchlivých duší
hľadiacich na to z neba.



Spoločnosť

Ľudia si myslia,
že si môžu spraviť životy,
ktoré sa dajú prežiť.

S odmeraním ku druhému.

Bez lásky,
čo sa občas vynorí
a zase zapadne...

...kvôli sebeckým hodnotám.

Nehľadiac
na okolie,
príroda znáša to utrpenie.



Svet nie je taký zlý

Príroda ma ukľudňuje,
oslovujem človeka so záujmom
a on mi vľúdne odpovie.



Oslovenie

Myslí na druhého,
dievča sa na neho usmialo.
Priamo sa jej spýta:
"Ty chodíš sem do školy?"
ukáže na neďalekú budovu.
"Áno."
"Nejdeš sa prejsť
so mnou?"
"Môžem."



Spoločnosť II

Sociálno-ekonomický faktor
najdôležitejší,
ako si kto žije,
na akej úrovni
a čo nepotrebné si môže dovoliť.



Škola

Učiť sa vedomosti
o vedách,
ktoré nemajú význam,
iba chatrný.

Škola, ktorá neučí
láske,
rozvíjať ľudskosť
na stále vyššiu úroveň
vzdelávania.

Hodina kontaktu:
"Teraz máte pohladiť
ruku svojho spolusediaceho.
Kto odmieta,
môže odísť,
nebude mu to zapísané."
Nikoho to ani nenapadlo.

Páry bozkávajúce sa
sú na chodbách
a žiaci si úsmevy posielajú,
mladší štebotavým krikom
vyjadrujú radosť.



Das wahre und warme
Gefühl


zu ihr
empfinde ich
ohne das Verwerfen,
nur ob sie es empfängt?



Nie je stratené

City úplne nevychladli,
aj keď nie je láska,
ale prívetivosť prečkáva.

Milý príhovor človeku,
radosť, pocit
i v druhom zostáva.



Lepšia civilizácia

Viac vnímavé bytosti
z inej planéty,
úroveň sa nepočíta
na techniku,
ale starostlivosť.

Nie ničiť,
ale milovať.



Kúsok lístia

Päťdesiatročný strom,
žilky v listoch cesty vedú
a steblá vysokej trávy pod tým
spolu s lúčnymi rastlinami.



Der Aussicht auf die Frau

die an mich sieht
und mit einer anderen
spricht sie über etwas.

Ich will unten
aus der Turm gehen,
ich gehe
um sie zu finden.

Ich bin hier,
in der Straße,
sie ist weg.

Hände bedecken meine Augen,
die weich sind,
ich drehe um
und sehe sie,
wie sie lacht
von Freudigkeit.

Wir gehen spazieren,
obwohl wir und noch nicht kennen,
aber wir mögen.



Krajina

Tvar listov na stromoch
a drieky kmeňov,
stromy v zoskupení
ako vlasy
v hustote.

Lesy
a na ich koncoch
začínajú lúky.
Pastviny,
na ktorých
spása lichva
trávu,
aby mohla tvoriť
prirodzené, chutné produkty
(belosť mlieka
či spracovanie
na syr človekom).



Savana

Suchšie steblá trávy,
medzi ktorými kráča zver,
zlatistá krajina
s levmi a bizónmi.



Potok, čo tečie cez les

v koryte,
z omieľaných kameňov,
čo voda posúvala.

Ponad most,
na ktorom stoja ľudia
a hľadia chvíľu na čistý prietok.



Hniloba našich sŕdc

Podliehanie zlu
v jeho odpornej podobe,
nože zrania
zomierajúce city
a tmavá krv vytryskne.

Prienik zla,
svetlosť dobra tmavne
do rozkladu hodnôt.

Človek sa už
k druhému
dotykom nepriblíži,
izolácia rozožiera.

Do splašiek spadajú
zvyšky duší.



Obchod s bielym mäsom

"Koľko za ňu chceš?
"Päťsto."

Tvár peknej ženy
hyzdia modriny,
rana od noža sa ešte
nezahojila.

Žijú v malej izbietke,
krehké ženské bytosti
zvrhlým účelom
padajú do bezvýznamu.

Pchá do nej penis,
zvrhlík rovnajúci sa démonovi
ukája ňou svoje telesné chuťky,
no jej duša nie je pri ňom
pri akte pre lásku.

Ohavnosti s násilnosťou
poznačujú dušu
krvácajúcimi ranami,
ktoré však nevidieť.

Útekom sa stáva smrť,
pomoc zvonka je ako
kvapka na púšti,
dobrým zákazníkov na perverzitu
s cítiacim srdcom je málo.



V korunách stromov

Listy sa hýbu,
noc v tme zahalila les,
stromy sa zdajú strašidelné
pod tajomným rúškom,
srdce ľudí osídľuje strach.

Nie je zlo,
nočný režim
ľudským bytostiam ukrytý,
obludy vyliezajú iba v ich mysliach,
pokoj padá na prírodné duše,
ktoré sa prechádzajú nočným lesom do samoty.



Pohľad z mosta

Stromy vo vetre vlajú,
farby zelene sa trblietajú v mojich citoch
a bez odrazu slnka
v zimnom čase.



Rieka

tečie pod mostom,
on hľadí na vodu v pohybe,
na vlnách je pokoj
a zurčanie v ušiach
lahodným prietokom
do duše.



Suicide is not the solution

To kill yourself
to escape from hopeless,
it seems easy.

The life was given to him,
he cops it better,
he does not want to carry the burden.

The only sense
in the life
has the love,
which is not given for faintheartedness.



Jej odmietnutie

Páči sa mu,
on ju ale nepriťahuje,
ona sa radšej vyhýba jeho pohľadom,
láska v ňom zosmutnie,
no nechce sa trápiť pre tú,
pre ktorú nič neznamená.

Vzduch je viac pre ňu,
príťaž s jeho príchodom,
lepšie ju už potom nikdy neuvidieť,
keď nevzbĺkol cit u nej.



Petržalka

Kam človek okom vzhliadne,
zeleň rastie
a srdcia ľudí sa prechádzajú
medzi ňou.

Odvrátená strana
mestskej časti,
ktorá tak kvitne
a prežíva tu príroda.

Chlapci hrajúci futbal
za otvorenými plotom,
neuzatvárajú a neohraničia
myseľ medzi sebou a prírodou a inými,
stále je tu dotyk stromov
stojacich popri cestičkách ulice.



Pokúšanie

Muž, ktorý sa nechce
zbaviť
prirodzeného pudu,
no diablovo zvádzanie
pri pohľade
na každú peknú ženu
(jeho sexuálne objekty).

Pofikať ju,
mať v nej penis,
cítiť rozkošne steny jej pošvy
pri sexuálnom styku,
telo sa obtiera o telo,
jej stúpajúce vzdychy
ho viac vzrušujú.

Necitlivosť narastá
pri pomyslení nemravnosti.

Žena už iba fyzické mäso
na slasť,
cit lásky sa stratil
pri tomto kedysi
vznešenom spojení
rozmnožovania.



Fick sie

Nur ihre physische Gestalt
ist die Interesse,
das er sich befriedigt / genießt,
der Geschlechtsverkehr hat Bedeutung
für Laster.

Ohne die Liebe,
dieser Akt zwischen ihnen,
nach dem Ende
endet die Verbindung,
die einige (körperliche),
die sie hatten.

Zartheit ändert
auf den gewachsenen Duck
von seinem Penis,
Berührungen sing willkommen.

Ohne höhere Gefühle
zu ihr,
jetzt geht's ficken.



Nezosmílniš!

Užitie si
a potom trest dieťaťa,
interupčná smrť
s odumretím materského citu,
ktoré si milenci ponesú
do hrobu.

Onanovanie sa vzmáha,
vzrastá chcenie súložiť
čím ďalej
nezakrývanými pohľadmi na božské telá žien.



Potreba

Zveruje si s priateľom tajomstvá,
srdcia sa odľahčujú
s odpadajúcim bremenom,
vždy je čo povedať.

Mať niekoho,
komu slová venovať,
vzťah s chodením von,
vytvárajú nové spoločné zážitky.



Death's-head hawk moth

Dark butterfly
is flying through the night,
which covers it,
don't see,
but it brings no death,
it eats insects,
they damage trees and plants.



Cirkev

Ozdobenosť kostolov
nie pre krásu srdca,
zlato sa ligoce
ako hriech matne
v srdciach predstaviteľov.

Kamenné tváre na modliacich
sa veriacich,
vlažné pomyslenie na nebo
stačí,
otvorenosť a vľúdnosť
stále
navonok uzatvorená.



Black metal

Vyznávanie
satana špinavým spôsobom,
zhanobené krásky
s tvárami
poliatymi krvou.

Vytešovanie sa v ukrutnosti,
potupenia úcty,
ktorá zmiera svetlom
v tejto čiernote.

Úpadok myslí,
zapredávajú sa zlu,
rýchlikom do pekla,
nie však pri tróne
vedľa Lucifera.

Kríž naopak
do hnijúcej zeme
zasadený,
otvára sa brána
podzemnej ríše padlých,
aby tam odišli
títo zhrešilí.



Farby pocitu

Červená láska k nej,
ružová jej láska k nemu,
čierna je nenávisť,
i keď zranenie krvavie do ruda
a pokoj má belasú farbu oblohy



Dobro mimo Zeme

Miesto energie,
kde anjeli šepkajú
a čisté ľudské duše,
obrazy krásy,
zjavy,
čo nepohasínajú
a stále žiaria
v srdciach láskou
zaodetých
a hor(l)iacich pre to dobro.



Boj so svedomím

Bolí to,
nechce byť svätým,
chce byť iba viac dobrým
ako zlým
a udržať si niektoré telesné pôžitky.

„Keď duša opustí telo,
nebude môcť konať telesné pôžitky
ako bude zaťažený tým,
bude to stále chcieť,
a to je peklo.“

Trápi sa,
no chce zabudnúť,
výčitky sa vytratili
a doliehanie v mysli ustáva,
pasivitou k nechcenému svetlu dobra,
čím by zničil ego,
svedomie je utlačené.

„To si nemôžem
ani dopriať dobré jedlo?“

„Duša to nepotrebuje,
telu stačí aj základná strava,
čo nemusí chutiť.“

„Život má byť iba utrpením
a odriekaním si?“

„Odopieraním máš viac
času na konanie dobra.“

„Ale ja chcem aj pre seba
niečo dobré a príjemné.“
(pre svoje ego)

„Potom budeš zatratený.“

Nie.



Plodenie

… a vložil penis
do jej pošvy,
prebehol sex
a ona počala dieťa...



The fuck

Penis goes into the vagina.

She looks beautiful,
also as she is naked.

Signs from pleasure
spilling over bodies.



Bohatstvo

Duchovne chudí.

Preplnenosť a nadbytok,
vyvoláva zbytočnosť,
tak jasne ukazovaný druhým
na oči,
nemá zmysel taká duša,
bez štedrostí.



Liek

Telo je choré,
potrebuje sa liečiť,
chemický prípravok
na jeho uzdravenie.

Zdokonalenie dobra.



IQ

Genialita vedie
k zošaleniu,
nedá sa zniesť tok myšlienok,
ľudský rozum je obmedzený.



Das Märchen

Sie liebt ihn,
nichts mehr braucht sie,
nur in den Wald
von der Zauberwelt zu gehen.

Er hebt seinen Stab
und zaubert,
die verschiedenartigen Lichte strahlt er
und andere,
sie staunt ihn an.

Die guten Werte herrschen
in dem ganzen Land,
wo die Freude ist,
wenn jemand es ansieht,
ohne den technischen Mist.



Jedlo

Jesť po dlhšom čase
prináša chuť,
stále hladovieme
po dobre.



Výhra

Na pokojnú zem
sa rúti zhubné zlo,
prehnité srdcia daktorých duší,
neexistuje vlastné dobro iba pre seba.

Milujúci sú štít
a citom neporaziteľní,
odvrátia zhubný kal,
táto súdržnosť s Bohom nejde rozlámať.

Duše tých pravých
sa upínajú na nebesia,
kde ich konečná krajina leží,
kam oni prechodom – smrťou
prejdú.











pondelok 24. decembra 2007

Fantázia pre citlivosť

Fantázia
pre
citlivosť







Princezná

Biela vlečka šiat
Zakrýva jej jemné bosé nohy.

Krása k citu prisadne,
jej výchova nebola skazená,
s dobrými spôsobmi
Nepozná zlo.

Dlhé blonďavé vlasy
spadajú na chrbát
po šiji
popri prekrásnej tvári
so svetlomodrými očami
lagúny.

Neporušené srdce
vie milovať
oddanou láskou.



Emocionálny dotyk

čiaha na neho ruku
s pohnutím citov,
čo povstali z prachu
pre ich zaľúbenie.



Cold hands

by winter of hearts.
our hearts freeze,
under snow of prepossessions.

Hands,
which don’t have feel,
nothing I touch.



Nová láska

Jej ruka zachraňuje
jeho myseľ
zo smútku.

Cítia ľúbenie,
čo povznáša ich život,
zlo vo svete sa zdá byť
znesiteľné.

Bozkom otvárajú dvere
k sebe,
do záhrad svojich duší.



Siréna

Oči ako smaragdy mora,
čo utopilo už veľa moreplavcov,
krása tela zvádza k zaľúbeniu.

Zvodná víla,
čo chce zabiť,
muža omámi prekrásnym hlasom,
jej hlas je to posledné,
čo jeho uši začujú,
než sa roztriešti
o útesy svojej tragickej lásky.

Spieva,
on začína milovať,
spev ich nesplnenej lásky,
on prichádza naplniť túžbu do smrti.

Mohutná vlna pleskla loď,
tie ostré skaly,
loď sa triešti
a potápajú sa city,
siréna sa na to díva,
je koniec.

Na skale sedí,
vlnité modré vlasy
jej vo vetre vejú,
Poseidon vyvolal túto búrku,
námorníci neuzrú domov
a jeho brehy,
avšak aspoň vidina lásky
týchto nádherných víl
za zdvíhajúcimi sa vlnami.



Ľad a precitnutie v duši

Sneh, v ktorom ide, studí,
cíti na koži chlad,
no duša nestuhne,
myšlienkou venovanou jej
rozohreje telo
a nikdy nezmrzne necitlivosťou.



Prechádzka v lese

Vstupujem do kráľovstva zelene,
oči behajú po korunách stromov,
cesty vedú rôznymi smermi.

Na jeseň listy ihrajú farbami
a norím sa v ich potoku.

Z lúku výhľad,
vrcholky stromov.

Stmieva sa,
scenéria pochmúrnie
a ja sa navraciam do dediny,
ktorú nájdem,
keď pôjdem za svetlami.



Čas na lásku

Vraví sa,
že treba čas
na to,
aby manželstvo vzniklo.

Naozaj nemôže láska
muža a ženu sprevádzať
väčšinu pozemskej púte,
ale čakať na čas,
ktorý nemusí prísť?



Savana (pokr.)

Suchšie steblá trávy,
medzi ktorými kráča zver,
zlatistá krajina
s levmi a bizónmi.

Potok, čo tečie cez les
v koryte,
z omieľaných kameňov,
čo voda posúvala.

Ponad most,
na ktorom stoja ľudia
a hľadia chvíľu na čistý prietok.



Poznávanie človeka

Vedieť o druhom
a záujem o jeho záujem,
záleží mu na ňom.



Boj vo fantázii

Blesky šľahajú
a mestá sa rúcajú.
zlý čarodejník svojou mocou
zlikvidovať všetko.

Proti nemu stoja urodzení,
nepodľahnúť zlu,
čo začína stále viac obklopovať.

Fantázia
k bezrozmernému stvárneniu,
však duše trpia pravou bolesťou.


Ničí,
ďalšia explózia prevádza
jeho činy,
aby všetko slúžilo jemu.

Nie,
nedovolia to,
idú ho zastaviť
alebo zomrú.

Urodzení pália tiež kúzla,
ich zúfalosť vedie do sily,
čo tiež silná dokáže.

Svetlo naráža do zlého mága,
jeho neobmedzené zlo v neľudskom srdci
je zmrazené,
padá na zem,
aby bol sám usmrtený.

Rúti sa z nebies sťa kométa,
z výšok moci,
zhorí vo vzduchu,
rozplynie sa na čiastočky,
po zle stopy niet.

Dobrí sa radujú,
pokoj sa navrátil,
temné oblaky prchajú preč,
jemné obláčiky zostávajú
po temnej noci
k novému svitaniu Dňa.



Emocionálny

Cíti,
prináša to trápenie aj bolesť,
lebo láska / žena tu nie je,
ale má aj radosť z radosti iných.



Zánik

Bože,
nenechaj už ľudstvo
trápiť sa
na jeho zlej ceste,
po ktorej ide.

Muži bez lásky
strácajú zmysel života,
ženy bez lásky
strácajú svoju nehu,
deti bez lásky
strácajú ducha.

Prostredie je pošpinené,
devastácia na ňom neustáva,
tak ako i devastácia
citlivých sŕdc.

Zánik je požehnanie,
neničme už seba a prírodu,
hanbím sa za ľudský druh.

Nádej,
stále sa nevyužíva.



Nesmrteľnosť emócií

Pocit sa nedá zabiť,
aj keby človek veľmi chcel,
povstane z popola necitlivosti.

„Ľúbiš ma?“

Cit nevymizol,
dokiaľ duša trvá,
srdce krváca
s vytrácajúcou sa láskou,
aspoň kvapka z nej ostáva.



Der Preis der Liebe

höher als die Gebirge,
vom Himmel
scheint die Liebe
bis zu unseren Herzen.



Bolesť v mysli

Pri každom zle
sa vrýva do citlivej mysle,
rana je väčšia ako predtým.

Je to pravda,
svet je viac bezcitný
ako dakedy.

Pri pohľade na dokurvený svet,
čo vyhasína
a my čakáme,
dokiaľ skončí trápenie.



The hate

hands over a heart
and burns it,
blindness goes
to evil’s doings.



Hybernácia

Telo leží nehybné,
oči v spánku zakryté,
snívajú sen
alebo úplná tma,
dokým prebudenie.

Vyživované sú žily
vitamínovými látkami,
biologicky živý,
duševne mŕtvy či spiaci,
činnosť mozgu je ochromená
a človek dlhý čas
spočíva na lôžku.



I found the light

for my soul.

The light is in doing good acts.
the good shines,
I want to be fortunate.



Spravodlivosť

Chce zomrieť
a po smrti
žiť v nebi,
kde snáď ťažkosti
nebudú.

V pozemskom živote
je málo spravodlivosti,
šľachetnosť sa
ohnivými údermi ignorovania
odpláca.

Smrť je spravodlivosť,
každý prejde Bránou
do sveta,
ktorý si zaslúžil
svojimi skutkami.
Pocit pri zomieraní

Zatvárajú sa mi oči,
teším sa,
unikám z tohto necitlivého sveta,
v ktorom duša odumierala,
aby ožila pre tento okamžik.

Prichádza láska
a spásonosné svetlo
do mojich očí,
ktoré sa rozliepajú
z kalu pozemstva.

Pocit,
že nádherný sen
neskončí drsných prebudením,
vo večnosti.



Cintorín

Prechádzam chodníčkom,
za noci je zastretý mesiac,
vidieť lampami,
čo nie sú tak ďaleko,
ale šero tu vládne.

Sochy smutných anjelov,
no pokojná príroda.

Stromy ševelia,
odchádzam medzi živých,
ktorí tiež umierajú.



Liečenie pohládzaním

Pohládza ho,
aby sa vyliečil,
ich blízkosť je zázračná,
dotyk neustáva.

Ruky si vyberajú
cesty po tele,
je to kontakt,
ktorý tu chýbal.

Náklonnosť úsmevmi
a bezhriešne hladenie.



Parlament

Zoskupenie klamúce
nás na duši,
niečo robí,
nevieme čo.

Zákon,
ktorý zabije chudobných,
bohatí puknú od preplnenia
peniazmi,

Revolúcia rozdrbe vládu,
ktorá škodí nám,
pasívnym.



Posledná je láska

Je pekná,
no nik si ju nežiada milovať,
ináč zomrie.

Prekliatie diabla leží na nej,
tak strašné.

Nemá koho milovať,
muži sa jej boja,
ich obchádzania rania jej srdce.

Len jeden.

Slzy na hladkej tvári
nepomôžu do vyslobodenia.

Len jeden.

Jeden mladík k nej prichádza.

„Ľúb ma!“ ide ho ona objať.
„Áno.“ prijíma on objatie.

Pozrie mu do tváre.

„Čo sa ti stalo?“
Vidí jeho ranu
na brade.
„Myslel som na teba,
zasnil som,
niekto do mňa vrazil
a padol som.“

„Nie. Odíď.
Nechcem,
aby si zomrel.“
odchádza od neho.

„Nikdy!“
prichytí ju za ruky
a privinie si ju v náručí.

„Radšej smrť
ako bezcenný život bez teba.“

Bozk je dlhý a prenežný,
hladí jej dlhé vlasy prstami,
dokým nepríde vrah
a prebodne mladíka.

„Ach.“ vydýchne on,
zvezie sa na zem.

Vrah je preč.

Hodí sa k nemu,
jej slzy dopadajú
na jeho chladnú tvár,
ako posledné výdychy dodýchava.

Ona zármutkom sa trasie,
duša ženy sa chce zrútiť,
toľká bolesť pre lásku.

Prehĺta krížik,
dusí sa vierou,
že sa s ním stretne
po Tom.

Zomiera.

Prechádzajú sa v záhrade,
plnej farebných rastlín,
kvety duší v nich,
kliatba skončila nežičlivosť,
dlane spoločné sú v nebi.



Dieťa

Matka hladí dieťa, ono sa smeje,
bozkom spečaťuje lásku k nemu,
znovu a znovu.

Mimo zaužívaného
neprejavovania citov,
ona sa hrá so svojím dieťaťom
milujúc ho najvyššie
spolu s mužom.


Jedno z dievčat

sa upne ku mne,
prejaví cit
dávno pochovaný v spomienkach,
aby zanikol žiaľ.

Jedno srdce sa obracia
k inému,
milovať žiada,
chce aj ona jeho.

Stret rúk hovorí všetkým,
pekné maľby popri takto vykreslenom cite blednú,
najkrajšie cítenie v tých dvoch.


Milý úsmev dievčaťa

ktorý sa skvie
na jej ľúbeznej tvári,
ňou sa upiera na chlapca,
ktorý sa jej v srdci zapáčil.,

Ním chlapec vzplanie
rumencom
a citom k nej,
v nej náklonnosť zažatá tiež.

Cesta k sebe je voľná,
rozhovorom začína kontakt,
slová sa tvoria do mäkkých výrazov
medzi nimi,
poznávanie je začiatok.


Hodváb

Túžba za ňou,
bez lásky životom
pretiecť ku smrti.

Jemné prsty zastavia smútok,
ak sa dotknú tváre muža
a rozprúdia srdce
z melanchólie.



Smrť

Prechádza bránou
do lepšieho sveta,
hviezdy obklopujú útle city.

Dobro žiari
a posmrtná láska
nedoziernych polí duší,
nachádza každú milú,
konečná láska.



Kráska a zviera

Muž,
čo ukája túžbu,
tvrdé zobrazenie pudu.

Žena vyšíva,
ruky idú po látke
a vzor krajinky vytvárajú.

Ďalšie neokrôchané slovo
vydané z úst mladíka,
čo sedí v trolejbuse
vedľa stojacej babky,
jeho zanedbaná hygiena
sa spája s odpudivosťou
vône a dobrých citov.

Ona vníma divadlo,
výšky operných hlasov
rezonujú cestičkami v ušiach
na vzbudenie vyšších citov.

Dievka trávi čas
pred televízorom,
duša zahľadení do romantického filmu,
ktorého dej sa realizuje
v primálo skutočnom odraze.

Hľadia na seba,
odpudenie a nechcenie klesá,
zmýva staré zlá
tento skvostný cit,
ktorý zakvitne v ich srdciach.



Uzdravenie

Nemôže sa ho dotknúť,
on má infekciu,
napriek hrozbe smrti
ho ona s láskou pohládza.

„Čo je pre mňa život,
keď nemôžem byť s tebou?“

Cit uzdravuje telo,
a oni sa znovu môžu nežne pohládzať,
ľudské telá sú stvorené
na prejav pozemskej lásky.



Connection of love

Human gives his hand
to us,
touches are connection
for feeling,
he is with us,
high emotions for everyone.



Keine von denen

Ich fühle Einsamkeit
ohne eine Frau,
von denen ich jeden Tag sehe,
auf der Straße,
im Bus,
ich bin unterwegs
weg von ihnen,
auf der Reise
um eine Liebe zu finden.



Stromy v šerosvite zimného slnovratu

Tmavé obrysy
bezlistých konárov,
les temnie s pribúdajúcim šerom
krátky deň,
dlhá noc pre chlad v srdci,
slnko odišlo spať.



Fínsko

Večná zima
a depresívna nálada
každodenne vlievaná
do duší
pri pohľade
na bezútešnú prírodu
v bielom kabáte,
ktorý pokryl a zmrazil
aj teplé emócie ľudí.

V príbytkoch svetlá prežívajú,
aj za dlhých čiernych nocí,
slnko pár ráz svitne,
ovlaží dušu
a smútok roztápa.

Pretrváva pochmúrnosť
láska v chlade nezamrzla
a city nevyhasli
v ľudských ohniskách.

Hory,
zasnežené pláne,
vrchy a tisíce kĺzavých jazier,
oči krajiny hľadiace
do neba
za nádhernou polárnou žiarou.

Tvrdé rify gitár metalu
fínskych kapiel,
odvrhnuté city
spievané v hlasoch
severských mužov a žien.



Princezná, časť II

Očakáva princa,
ľúbezným srdcom
jeho milovať,
panna nepoznala nemravnosť.

Vzhľad žiariacej flóry
pôsobí z nej na druhých,
ľahké kroky vábne formovanými nohami,
zaodetá stredovekými šatami
karmínového odtieňa
na lesku dopadajúcich lúčov.

S ním v objatí,
duše bez skazeností
pripravené milovať sa
v gotickom prostredí
hradu zasadeného
do nevyrúbaného lesa
na kopci na vysokých horách.



Nešťastné zaľúbenie

Nepáči sa jej.

Ona necíti sympatie,
on trápi sa
pre jej krásu,
ktorou bol okúzlený.

Láska sa nedá nanútiť,
zhynie smútkom
alebo sa povznesie
s novým opätovaným zamilovaním.

Prijatý inou,
ktorej sa srdce roztúži
pohľadom na neho.

Dosiaľ v mukách
nechcenej náklonnosti,
ostáva s ľúbostným citom
v chladnúcich rukách.



Strom

Muž berie do dlane
listy
a obtretím o tvár
pocíti kľud,
jemnosť so stromom,
na pokožke prebúdza sa dotyk.



Žalospev

Život ma utláča
a láska od jednej ženy neprichádza,
stále verím, že ma môže zachrániť
a ja budem spasený.



Cit

Čaká na jej dotyk,
ktorý neprichádza,
toľko mlčiacich v autobuse,
krása pre nikoho
a slová sú nevypovedané.

Verí,
že ju nájde,
chce zomrieť,
ak nie,
vo večnosti bude Láska.



Zomrieť pre lásku

„Miluješ ju?“
„Áno.“
„Odprisahaj to,
čaká ťa istá smrť.“
„Milujem ju z celého srdca.“

Kňažná a podradný žobrák,
zaľúbenie preniká cez hierarchie,
jeho ochota zomrieť na ňu dýcha
a začína v jej slzách.

Vedú ho pod gilotínu,
jeho pohľad spod čepele,
na ňu,
jej láskyplný výraz,
upokojí ho na ceste
do večného pokoja.

Špagát povolí
a ostrie prejde kožou,
hnus jeho zabitia
do temnej nežnosti.

Ona beží na pokraj útesu,
nemohla si ho vziať,
on zomrel pre ňu,
ona teraz zomrie pre neho.

Posledný pohľad
na neprajný svet,
kde krásne city chladnú,
padá do hĺbky,
jej pozemský život
hasne v rozbúrenom mori,
aby pokračoval v ďalšom
s ním,
neha ich spája po smrti
v zhluku nebešťanov.


Objatie sveta

Bez rozdielu,
rasy sa zlúčia,
pred smrťou,
pred Bohom sme si všetci rovní.

Vystiera ruku k druhej
a nehy dotyk na oboch koncoch
ustálených sŕdc.



Pohladenie ruky ženy

Čakám naň
dlhý vek
vo hviezdnej noci.

Postava ženy na obzore,
pred svitajúcim slnkom,
ktoré začína oblievať
zem i jej krásu,
zapáčil som sa jej,
prichádza ku mne.

Hladí ma,
sme pri sebe,
túliaci sa.



Žalm pre čarodejnice

Drevo pod nohami praská,
výkriky z bolesti,
ktorá sa nedá uniesť,
kým príde smrť
a ona prejde nebeskou bránou.

Plač,
odňatie krásnej dievčiny
na hranicu
za bezhraničné podozrenie
v zlosti,
nechcela smilniť s majetným mužom
(,priateľom cirkvi´),
zomrie za nehriech.

Jej čierne vlasy
vlajú v horúcom vzduchu
naplneným nie pekelným ohňom,
horúčava pohlcuje a spaľuje,
mäso černie,
ostáva žeravý popol svedectiev
v našich srdciach.



Butterfly

flying into the skies
where we’re seeing
its color on the body,
colors are bearing
in shine of sun.



Rastúca ruža

Hebkosť jej červených kvetných listov,
tŕň pod nimi
a ruka sa poraní,
tiež červené na nich,
krásou tak zraniteľní.



Na ligotajúcej sa lúke

V mesačnom svetle,
na steblách trávy
kvapky rosy,
prihárajúcou nočnou tmou,
pri lese,
kde teraz spia víly,
jedna elfia žena
sa za temravy
prechádza lesnými chodníčkami,
a ja som ju zbadal,
jej pohľad venovaný mne,
prichádza ku mne,
môj oživený sen,
malé jasné svetielka,
pod prebudenými nočnými bdejúcimi,
zázračný hmyz oslavuje s nimi
toto slávnostné stretnutie.



Embers

the pain in heart
by embers of sins

embers from fire
in which we are on earth

embers of hope
in us,
after burned out flames



Bez lásky

Dúfa po dievčati
a srdce zranené,
chce byť ľúbený,
nie je ľúbený ani jednou z nich.

Dotyk neprichádza,
v snoch o nej sníva,
kde v požehnanej krajine
prejavy lásky
a ich nekončiace ľúbenie.

Drsné prebudenie zo sna,
keď vychádza na ulicu,
tam vidí krásky bez srdca,
ich krásu k jeho prekliatiu
a chce,
aby necítil smútok.

Čaká.

Čaká.

Stále dúfa.

Pokým ho smrť neobjíme
a neodovzdá sa
do večne hladiacich rúk Boha.

Tvár ženy
pre potechu muža,
čierne vlasy popri modrých nehynúcich a jasavých očiach
pri pohľade na milého.

Telo muža leží stuhnuté na posteli,
žiadosť po láske nevyschla
a dotyky nikdy neboli,
spomienky pod prachom zapadnuté,
čaká, kým sa na prach obráti,
rozprášený po Zemi
v oku vychádzajúceho slnka,
ešte predtým vstať
z postele ľahostajnosti
a
spraviť niečo
pre neľútostný svet.



Nový Eden

Otvorenou veľkou bránou,
na podstavcoch radostní anjeli,
kvety s farbami sveta
v nezhasínajúcom Slnku,
cíti vôňu,
ktorá vníma celým telom
a osviežuje ho,
kým zmysel vykresľuje
pôvab rastlín očami.

Stromy stoja
a dotýkajú sa prechádzajúceho,
čo ide popod ne,
rapsódia vtákov
mávajúcich krídlami
vo vánku
usadajú na konáre
pri človeku.



Čierne uhlie

Duša klesá do padlosti,
aby si cenila čistotu,
keď sa do nej má navrátiť.



Zakázaná fantázia

„Čarovanie od diabla,
nie božské,
zničí dušu.“

Boj dobra a zla
v područí zla.

Zúfalá krásna víla spieva,
nezdá sa zlé.

Duša mäkne
a očisťuje sa,
začarované vo fantázii,
blesky do mysli doliehajú
v realite.

Kresťanská strohosť,
iba kresťanské čary.

Nechce odísť
z čarovnej krajiny,
v ktorej sníva
a vo predstavách prebýva,
svet je krutý a fádny,
spríjemnenie fantasy rozprávkou
je hriech
(mne nie).

Flauta s gitarou,
láska v prírode,
vojsko s hrdinami víťazí.



Opustené dieťatko

Matka interuptívne
odmieta dieťa,
zákrokom vynímajú
dielo milovania sa z jej tela,
je zničené.

Zomrelo necitlivosťou
svojich rodičov.

Nepoškvrnená duša
prechádza mesačnou bránou,
do krajiny priezračných sŕdc,
kde sa bude radovať.

Nemilované,
odlieta do neba,
Boh ho nekonečne prijíma,
anjeli ho nesú,
svetlo nehy pre neho
svitá.

„Keď ťa už všetci opustia,
ja ťa neopustím
a vždy zostávam v tebe
a ty vo mne.“



Láskavá náruč

Mama objíma narodené dieťatko
a láska ho svojimi dotykmi,
milo sa mu prihovára
a hrá sa s ním detskou hrou.

Sen sa skončil.



Die feste Distanz

Ich empfinde eure Unaufnahme,
eure Abgemessenheit mir gegenüber
instand gehalten
Tag für Tag.

Aushalten and Widerstehen,
meine Verschiedenheit
irremacht euch,
sie lässt euch keine Ruhe
und abgewandte Anblicke
jedes Mal.

Fern von sich,
lieber nicht treffen
und keine eueren Gesichte sehen.



Ľudský cit

Dokáže ju milovať,
aj keď srdce môže byť vychladnuté,
plamienok citu nikdy nezhasne
a láska sa môže vždy rozhorieť
po nánosom chladných tvárí.



Jej bozk

dopadá na moje pery,
spolu s ňou,
túžba sa naplnila,
sme zaľúbení.

V objatí s ňou
svet stráca bledosť,
smútok sa potopil,
z vody mysle vyplávali naše city
na povrch.



Trápenie lásky

Milovať je krásne,
jej odmietanie
trestá srdce.

Toľkokrát som bol zaľúbený,
ony však nie,
niet im vyčítať.

Nezáujem zabíja dušu,
ktorá chce milovať.

Matný odlesk radosti
zo zaľúbenia
na chlapcovej tvári

Matná tvár chlapca
pre jej zaľúbenie



Modré oči lagúny

Pozerám sa do jazera,
spenená hladina,
príroda ukľudňuje
a priechod vodou
ku dnu piesočnatému,
na ktoré je možné skrz čistú vodu
pozerať,
lúče slnka tancujú s vodou
a vlnami sa vlní i svetlo.



Vrenie

„Ty sviňa,
nestaráš sa o nás,
citovo na nás sereš!“

„Vypadni preč!
To, že si nevidiaci,
že máš handicap,
neznamená,
že si ospravedlnený
z rodičovskej lásky!“

„Nikdy sa nás nepýtaš
na naše záujmy,
tvoje sebecké napchávanie
a vylihovanie!“

„Tvoja práca v robote
nás materiálne zabezpečuje,
naše srdcia sú tvojou neláskou
prázdne!“

„Nechcem sa nazývať
tvojím dieťaťom!“

Zhustená atmosféra,
už keď príde do izby,
vyhýbanie sa
a radšej nebyť spolu,
jediné jeho slová
sú vynadania a urážky.

Stále začarovaný kruh
jeho psychického pokazenia.






Osamelý smútok z lásky

Osamelý
smútok
z lásky










Vzhliadnutá nádhera
pre neopätovanú lásku


Krása na pohľad,
nie radosť pre srdce.

Vidím dievčinu,
no nedá sa prihovoriť,
ostatok nádeje bezvýsledne,
že odozva nastane v jej srdci.

Túžba milovať
zašliapnutá
krutou realitou do smútku.

A on zostáva Sám
na ňu hľadieť.


Nádej

Láska raz azda príde,
plameň v duši ešte nezhasol,
stále dúfa, že ju nájde.




Bludisko

medzi telami,
vidí aj nádherné tváre žien
i prihovorí sa,
no kontakt nevznikne
a spojenie citu zhasne (vždy).

Blúdi, blúdi,
hľadá, hľadá.


Jej smrť


Mŕtvy pre lásku

prehovorí,
cit odvrhnutý,
nemá ho komu dať (nijakej),
zomrie sám.






Samovražda

Prerezanie žíl,
na noži ostávajú
jemné kvapky krvi
ako dôkaz posledného stratenia nádeje,
že by láska prišla.

Svit v jeho očiach zhasol,
ako videl už len vidinu
svojej milej,
ktorá nejestvovala.


Posmrtná láska

v záhrade ruží,
chytí ju za ruku,
cíti s ňou vzájomné teplo,
bozkom sa blížia k sebe.

Žiara v jej očiach
a on ju vidí,
ona sa díva na neho,
sú pre seba.



Smútok

tečie z mojej duše,
vyniká na tvári,
lesknúca sa kvapka žiaľu.


Ženská krása

Veľa žien je nádherných,
mužské srdcia plesajú radosťou
pri pohľade na ne,
no žiaľ,
ony sa neposkytnú láske.

Umelecky vytvarované tváre
Bohom,
duše vsadené do tiel
týchto pozemských víl.









Dead by shit of world

Always I die
but no psychical death for me,
my soul falls down,
I cannot bear this look
on the lost values.


Vonkajšia krása

Obal tváre nestačí,
on chce vidieť viac,
chce rozumieť,
chce sa s ňou dobre cítiť,
chce milovať jej dušu,
krása tela je iba brána k láske,
pozlátko vždy nemusí byť
tak výrazné.









Strata

Nemá,
stráca,
chce zomrieť,
myslí na samovraždu,
no nezabije sa ešte,
nádej, že by svoju milú našiel,
ešte nezhasla.


môjmu otcovi

Necitlivý

Myslením na seba
stráca zmysel žiť pred druhých,
nezáujem o druhého prerastá,
utopený v sebectve.

Neprekročenie čiernej hranice,
zostáva na svojom temnom poli.






Zimná príroda

Radosť zaniká pohľadom
na ňu.
stromy bezlisté spochmúrnejú myšlienky,
oblačná obloha v noci
bez trblietavých hviezd,
odumretá radosť spí
v rastlinách,
aj v srdci človeka.


Život na pustatine

Holé pusté stromy všade,
ale
v zime videl som
konáriky so zelenými listami,
ktoré vyrástli,
svieže,
žijú.

Radosť vteká do mňa,
ako i slnko poohreje tento život.



Nestálosť citov

Pochovávať klíčky radosti,
nemá lásku,
pokoj,
ktorý si túžobne želá,
sa rozprášil po okolí.


Geist stirbt immer
für sie


Die Mädchen,
die mich nicht wollen,
weder eine,
ich wollte eine,
ich bekomme nichts
für meine Sünde,
Gotherzgeistbestrafung,
immer ohne sie.

Die Liebe scheint die Einfältigkeit
zu sein,
für mein Geist ist nur das Leid
an sie denken.

Die Liebe ist ein Wahnbild,
welches ich nie erreiche.



She has died

My soul will not live in joy
without her smile,
without her beeing there,
when I need her.

I touched her face,
I kissed her hand,
I still love,
for me lost.

I must wait,
till the eternity will join us
and we can be together.


Západ slnka života

Slnko sa vnára
pod mŕtvu zem,
temná obloha nastupuje,
naše srdcia sa zarmútia,
smútok je potrava našich sĺz.




Srdce zaľúbeného
pre nešťastný život


Jeho pohľady sú venované jej,
tej chladnej kráľovnej,
z ľadu odumretých citov,
tie ona k nemu necíti.

Trápenie pohlcuje dušu,
utápa sa v kyseline žialu,
čo rozožiera chuť žiť,
znovu a znovu.


Potok sĺz

Tie ona pre neho preplakala,
srdce nezaľúbeného sa nedá získať,
odmietnutie zraňuje
ako čepeľ,
rana sa zahojí,
jazvy neopätovaných lások zostanú.






Ani raz

nepocíti jemnú ruku,
život je cesta pre osamoteného
bez milej,
ktorej by sa mohol vyznať,
ako ju miluje,
tento život nie je tomu naklonený
a šťastie (iba zdanie)
nesadá na každého.

Tvár nie pre pohladenie,
jej krása zarmúti viac a viac.


Romantizmus
pre polnoc duší









Dvaja pre nežnosť

Jeho oblieval pot,
keď ju videl prvé razy,
jej sa srdce rozbúšilo,
keď zahliadla jeho,
portrét chlapca v láske
v srdci.

Dlane sa stretajú,
duše hľadajú k sebe porozumenie,
oči vykresľujú úsmevy
v srdci toho druhého,
nič sa nezdá zničiť ich puto.

Bozkávajúci sa pár,
potecha na pohľad,
lupienky ruží
ich náklonnosti.

Pestrá dúha
zamilovaných slov,
mesiac i slnko ožiari
ich šťastné tváre,
v plnom rozdávaní najcennejšieho daru
- lásky.


Labuť dlaň

Jej dlaň,
páperie dotykov,
čo ona venuje
len jemu.


Dead of shit of love

Love never shines on me,
it is unreal
any girl to love me.

It suffers
to see women,
no heart for my beautiful feelings.

To die is salvation
for me,
earthly life is useless time
for love,
which does not appear.





Bezlisté stromy

Moje srdce pochmúrnie
pohľadom na ne,
ich holé telá bez života,
radosť z prírody
chýba bez zelených listov,
moja myseľ si nežiada myslieť
na tú mŕtvolnosť zimy
bez snehu,
čo by prikryl tú smutné hrôzu.


Spev

Jej hlas spieva pre neho baladu,
jeho smrť ju ranila,
duševná rana straty ľúbezného,
krv vytekajúceho smútku
zaplavuje srdce.

Spev neustáva,
až po chvíli,
kedy žiaľ neuniesla
a červeň skropila trávu,
čo sa jej stala posledným lôžkom,
vedľa dýky oslobodenia.


Odmietnutia

Láska nepríde,
ani keď sa zdá byť na obzore,
večne utopený v mori žiaľu,
kým prúdy žien
prinášajú iba ďalšie odmietnutia
pre jeho srdce.


Účinok dobra

Ruka spráchnivie
ešte pred vykonaním zla,
rany od násilia
sa hoja,
životy opäť dýchajú v telách.


Ľútosť hriechov

Moje hriechy ma ťažia,
nechcem konať zlé,
pod náporom diabla podľahnem,
však duša chce sa povzniesť
z bariny nečistého,
ó, ako napraviť bolesť obetí?

Dobro nech presvitá
cez stenu ľahostajnosti,
nech preváži zrno nad plevelom,
čo i tak zbytočne zhorí.

Svetlom osvietení
aspoň na tie potrebné chvíle života.


Nenávratne

Si preč,
a chlad v srdci mi zostáva
pod čerstvým napadaným
snehom spomienok,
ktoré na dotyk studia
moje temné ruky
a spôsobujú bolesť tváre duše.

Realita sa nedá vrátiť,
si spadnutá kvapka do studne večnosti,
ponoriť sa za tebou,
utopiť sa do lásky
a nájsť šťastie,
ktoré si pre mňa predstavovala.


Útecha u milej – Boha

Prísť so strápenou mysľou,
pre všetky časy jej otvorená náruč
a pochopenie neustále plynie ku mne.

Jej prijímanie trvá každý čas,
je tu vždy pre mňa
(pre každého).


Zamilovaní

Cíti jej dotyk
prejavujúci mu jej blízkosť,
je tu s ním.

Nádherná krása páru,
farby opätovanej lásky dvoch.

V jeho svete je aj ona,
v myšlienkach pláva s ňou na lodičke
pritúlenia náručia,
žijú preto, aby sa ľúbili
a cit medzi nimi kvitne
dotykmi a pohľadmi.


Skrúšená duša bez jasu drahej

Vždy sa zdá byť stratené,
pre stálu potechu do života,
získať si dievča,
nesplnený sen zostáva v mysli.

Muž smútiaci pohľadom
na želanú milú,
nie, nebude mať lásku.

Šedé ruže prinášané na oltár,
obeta duše za lásku,
svetlo dievčiny nezasvieti
v tme osamelosti.













Skonanie milej
a trúchlenie milého


Chýbaš,
pocit tvojej hrejivej prítomnosti
pre srdce zmizol
a ja som v chlade zármutku,
horké slzy neroztopia zimu vo mne.

Dni sú šedivé,
bez tvojej postavy,
ktorú by som videl na obzore,
usmiatu na mňa,
čakajúca na bozk.

Ťažoba uvalená na mňa,
nezdá sa vyjsť mne slnko
do nového dňa v radosti,
nemá kto rozžiariť moju tvár
zahalenú v trúchlení.

Život zašlý krásou
bez teba.





Bolesť z vojny

Slzy na tvárach matiek cítim,
nevytrhnutá bolesť po zabití
ich maličkých.

Zbrane pália
a telá padajú do smrti,
bez rozdielu hynú všetci
pod nenávisťou mocných pekelníkov.

Zem posiata mŕtvymi,
preživším ostáva iba bolesť
a radosť odchádza za bojové polia.

Bomby padajú,
s každým dopadom roztrieštia
životy živých bytostí,
ktorých duše odlietajú preč
z tohto pekla na Zemi.

„Všetkých nepriateľov zabijem,
nezostane nič živé,
čo by odporovalo.“

Hviezdy svietia nad tichou zemou,
občas výstrel do pripomenutia
ohavy vojny.

„Môjho syna zabili.
Čo spravil?“

Výstrel je nevysvetlená krutosť
a zabitia tých najbližších
trhajú rodiny pazúrmi
krvavej bezcitnosti.

„Prosím,
nechajte nás žiť!“

Odpoveď prišla z pušky.

Sklonené matky nad vykradnutými pokladmi
- telami svojich detí,
niektoré hľadajú vyslobodenie
a koniec zármutku
v behu pod paľbu,
čo ich skosí z neprajného života,
kde sa nerozvíja pokoj a vľúdnosť,
aj iné sú zavraždené
a ich telá idú k zemi.

Potoky krvi a sĺz.



Ďalší deň nadchádza
a svitanie nie je útechou,
pod slnkom vidno následky
spopolnenej ľudskosti.


*

Hviezdy šťastných tvárí,
ľudia jasajú nad darmi pre duše,
ich ochota načúvať a pomôcť
je kryštálové jazero
vody ľudí.


Love letter for dead woman

How I love you,
you are gone for me,
but feeling still remains.

I wanted you,
you seemed to be interested in me,
but death took you away from me.

I hope to see you again
and greet you in friendship
or even in love,
I hope,
you are now in eternal peace.