Fantázia pre citlivosť

Fantázia
pre
citlivosť






Princezná

Biela vlečka šiat
Zakrýva jej jemné bosé nohy.

Krása k citu prisadne,
jej výchova nebola skazená,
s dobrými spôsobmi
Nepozná zlo.

Dlhé blonďavé vlasy
spadajú na chrbát
po šiji
popri prekrásnej tvári
so svetlomodrými očami
lagúny.

Neporušené srdce
vie milovať
oddanou láskou.



Emocionálny dotyk

čiaha na neho ruku
s pohnutím citov,
čo povstali z prachu
pre ich zaľúbenie.



Cold hands

by winter of hearts.
our hearts freeze,
under snow of prepossessions.

Hands,
which don’t have feel,
nothing I touch.



Nová láska

Jej ruka zachraňuje
jeho myseľ
zo smútku.

Cítia ľúbenie,
čo povznáša ich život,
zlo vo svete sa zdá byť
znesiteľné.

Bozkom otvárajú dvere
k sebe,
do záhrad svojich duší.



Siréna

Oči ako smaragdy mora,
čo utopilo už veľa moreplavcov,
krása tela zvádza k zaľúbeniu.

Zvodná víla,
čo chce zabiť,
muža omámi prekrásnym hlasom,
jej hlas je to posledné,
čo jeho uši začujú,
než sa roztriešti
o útesy svojej tragickej lásky.

Spieva,
on začína milovať,
spev ich nesplnenej lásky,
on prichádza naplniť túžbu do smrti.

Mohutná vlna pleskla loď,
tie ostré skaly,
loď sa triešti
a potápajú sa city,
siréna sa na to díva,
je koniec.

Na skale sedí,
vlnité modré vlasy
jej vo vetre vejú,
Poseidon vyvolal túto búrku,
námorníci neuzrú domov
a jeho brehy,
avšak aspoň vidina lásky
týchto nádherných víl
za zdvíhajúcimi sa vlnami.



Ľad a precitnutie v duši

Sneh, v ktorom ide, studí,
cíti na koži chlad,
no duša nestuhne,
myšlienkou venovanou jej
rozohreje telo
a nikdy nezmrzne necitlivosťou.



Prechádzka v lese

Vstupujem do kráľovstva zelene,
oči behajú po korunách stromov,
cesty vedú rôznymi smermi.

Na jeseň listy ihrajú farbami
a norím sa v ich potoku.

Z lúku výhľad,
vrcholky stromov.

Stmieva sa,
scenéria pochmúrnie
a ja sa navraciam do dediny,
ktorú nájdem,
keď pôjdem za svetlami.



Čas na lásku

Vraví sa,
že treba čas
na to,
aby manželstvo vzniklo.

Naozaj nemôže láska
muža a ženu sprevádzať
väčšinu pozemskej púte,
ale čakať na čas,
ktorý nemusí prísť?



Savana (pokr.)

Suchšie steblá trávy,
medzi ktorými kráča zver,
zlatistá krajina
s levmi a bizónmi.

Potok, čo tečie cez les
v koryte,
z omieľaných kameňov,
čo voda posúvala.

Ponad most,
na ktorom stoja ľudia
a hľadia chvíľu na čistý prietok.



Poznávanie človeka

Vedieť o druhom
a záujem o jeho záujem,
záleží mu na ňom.



Boj vo fantázii

Blesky šľahajú
a mestá sa rúcajú.
zlý čarodejník svojou mocou
zlikvidovať všetko.

Proti nemu stoja urodzení,
nepodľahnúť zlu,
čo začína stále viac obklopovať.

Fantázia
k bezrozmernému stvárneniu,
však duše trpia pravou bolesťou.


Ničí,
ďalšia explózia prevádza
jeho činy,
aby všetko slúžilo jemu.

Nie,
nedovolia to,
idú ho zastaviť
alebo zomrú.

Urodzení pália tiež kúzla,
ich zúfalosť vedie do sily,
čo tiež silná dokáže.

Svetlo naráža do zlého mága,
jeho neobmedzené zlo v neľudskom srdci
je zmrazené,
padá na zem,
aby bol sám usmrtený.

Rúti sa z nebies sťa kométa,
z výšok moci,
zhorí vo vzduchu,
rozplynie sa na čiastočky,
po zle stopy niet.

Dobrí sa radujú,
pokoj sa navrátil,
temné oblaky prchajú preč,
jemné obláčiky zostávajú
po temnej noci
k novému svitaniu Dňa.



Emocionálny

Cíti,
prináša to trápenie aj bolesť,
lebo láska / žena tu nie je,
ale má aj radosť z radosti iných.



Zánik

Bože,
nenechaj už ľudstvo
trápiť sa
na jeho zlej ceste,
po ktorej ide.

Muži bez lásky
strácajú zmysel života,
ženy bez lásky
strácajú svoju nehu,
deti bez lásky
strácajú ducha.

Prostredie je pošpinené,
devastácia na ňom neustáva,
tak ako i devastácia
citlivých sŕdc.

Zánik je požehnanie,
neničme už seba a prírodu,
hanbím sa za ľudský druh.

Nádej,
stále sa nevyužíva.



Nesmrteľnosť emócií

Pocit sa nedá zabiť,
aj keby človek veľmi chcel,
povstane z popola necitlivosti.

„Ľúbiš ma?“

Cit nevymizol,
dokiaľ duša trvá,
srdce krváca
s vytrácajúcou sa láskou,
aspoň kvapka z nej ostáva.



Der Preis der Liebe

höher als die Gebirge,
vom Himmel
scheint die Liebe
bis zu unseren Herzen.



Bolesť v mysli

Pri každom zle
sa vrýva do citlivej mysle,
rana je väčšia ako predtým.

Je to pravda,
svet je viac bezcitný
ako dakedy.

Pri pohľade na dokurvený svet,
čo vyhasína
a my čakáme,
dokiaľ skončí trápenie.



The hate

hands over a heart
and burns it,
blindness goes
to evil’s doings.



Hybernácia

Telo leží nehybné,
oči v spánku zakryté,
snívajú sen
alebo úplná tma,
dokým prebudenie.

Vyživované sú žily
vitamínovými látkami,
biologicky živý,
duševne mŕtvy či spiaci,
činnosť mozgu je ochromená
a človek dlhý čas
spočíva na lôžku.



I found the light

for my soul.

The light is in doing good acts.
the good shines,
I want to be fortunate.



Spravodlivosť

Chce zomrieť
a po smrti
žiť v nebi,
kde snáď ťažkosti
nebudú.

V pozemskom živote
je málo spravodlivosti,
šľachetnosť sa
ohnivými údermi ignorovania
odpláca.

Smrť je spravodlivosť,
každý prejde Bránou
do sveta,
ktorý si zaslúžil
svojimi skutkami.
Pocit pri zomieraní

Zatvárajú sa mi oči,
teším sa,
unikám z tohto necitlivého sveta,
v ktorom duša odumierala,
aby ožila pre tento okamžik.

Prichádza láska
a spásonosné svetlo
do mojich očí,
ktoré sa rozliepajú
z kalu pozemstva.

Pocit,
že nádherný sen
neskončí drsných prebudením,
vo večnosti.



Cintorín

Prechádzam chodníčkom,
za noci je zastretý mesiac,
vidieť lampami,
čo nie sú tak ďaleko,
ale šero tu vládne.

Sochy smutných anjelov,
no pokojná príroda.

Stromy ševelia,
odchádzam medzi živých,
ktorí tiež umierajú.



Liečenie pohládzaním

Pohládza ho,
aby sa vyliečil,
ich blízkosť je zázračná,
dotyk neustáva.

Ruky si vyberajú
cesty po tele,
je to kontakt,
ktorý tu chýbal.

Náklonnosť úsmevmi
a bezhriešne hladenie.



Parlament

Zoskupenie klamúce
nás na duši,
niečo robí,
nevieme čo.

Zákon,
ktorý zabije chudobných,
bohatí puknú od preplnenia
peniazmi,

Revolúcia rozdrbe vládu,
ktorá škodí nám,
pasívnym.



Posledná je láska

Je pekná,
no nik si ju nežiada milovať,
ináč zomrie.

Prekliatie diabla leží na nej,
tak strašné.

Nemá koho milovať,
muži sa jej boja,
ich obchádzania rania jej srdce.

Len jeden.

Slzy na hladkej tvári
nepomôžu do vyslobodenia.

Len jeden.

Jeden mladík k nej prichádza.

„Ľúb ma!“ ide ho ona objať.
„Áno.“ prijíma on objatie.

Pozrie mu do tváre.

„Čo sa ti stalo?“
Vidí jeho ranu
na brade.
„Myslel som na teba,
zasnil som,
niekto do mňa vrazil
a padol som.“

„Nie. Odíď.
Nechcem,
aby si zomrel.“
odchádza od neho.

„Nikdy!“
prichytí ju za ruky
a privinie si ju v náručí.

„Radšej smrť
ako bezcenný život bez teba.“

Bozk je dlhý a prenežný,
hladí jej dlhé vlasy prstami,
dokým nepríde vrah
a prebodne mladíka.

„Ach.“ vydýchne on,
zvezie sa na zem.

Vrah je preč.

Hodí sa k nemu,
jej slzy dopadajú
na jeho chladnú tvár,
ako posledné výdychy dodýchava.

Ona zármutkom sa trasie,
duša ženy sa chce zrútiť,
toľká bolesť pre lásku.

Prehĺta krížik,
dusí sa vierou,
že sa s ním stretne
po Tom.

Zomiera.

Prechádzajú sa v záhrade,
plnej farebných rastlín,
kvety duší v nich,
kliatba skončila nežičlivosť,
dlane spoločné sú v nebi.



Dieťa

Matka hladí dieťa, ono sa smeje,
bozkom spečaťuje lásku k nemu,
znovu a znovu.

Mimo zaužívaného
neprejavovania citov,
ona sa hrá so svojím dieťaťom
milujúc ho najvyššie
spolu s mužom.


Jedno z dievčat

sa upne ku mne,
prejaví cit
dávno pochovaný v spomienkach,
aby zanikol žiaľ.

Jedno srdce sa obracia
k inému,
milovať žiada,
chce aj ona jeho.

Stret rúk hovorí všetkým,
pekné maľby popri takto vykreslenom cite blednú,
najkrajšie cítenie v tých dvoch.


Milý úsmev dievčaťa

ktorý sa skvie
na jej ľúbeznej tvári,
ňou sa upiera na chlapca,
ktorý sa jej v srdci zapáčil.,

Ním chlapec vzplanie
rumencom
a citom k nej,
v nej náklonnosť zažatá tiež.

Cesta k sebe je voľná,
rozhovorom začína kontakt,
slová sa tvoria do mäkkých výrazov
medzi nimi,
poznávanie je začiatok.


Hodváb

Túžba za ňou,
bez lásky životom
pretiecť ku smrti.

Jemné prsty zastavia smútok,
ak sa dotknú tváre muža
a rozprúdia srdce
z melanchólie.



Smrť

Prechádza bránou
do lepšieho sveta,
hviezdy obklopujú útle city.

Dobro žiari
a posmrtná láska
nedoziernych polí duší,
nachádza každú milú,
konečná láska.



Kráska a zviera

Muž,
čo ukája túžbu,
tvrdé zobrazenie pudu.

Žena vyšíva,
ruky idú po látke
a vzor krajinky vytvárajú.

Ďalšie neokrôchané slovo
vydané z úst mladíka,
čo sedí v trolejbuse
vedľa stojacej babky,
jeho zanedbaná hygiena
sa spája s odpudivosťou
vône a dobrých citov.

Ona vníma divadlo,
výšky operných hlasov
rezonujú cestičkami v ušiach
na vzbudenie vyšších citov.

Dievka trávi čas
pred televízorom,
duša zahľadení do romantického filmu,
ktorého dej sa realizuje
v primálo skutočnom odraze.

Hľadia na seba,
odpudenie a nechcenie klesá,
zmýva staré zlá
tento skvostný cit,
ktorý zakvitne v ich srdciach.



Uzdravenie

Nemôže sa ho dotknúť,
on má infekciu,
napriek hrozbe smrti
ho ona s láskou pohládza.

„Čo je pre mňa život,
keď nemôžem byť s tebou?“

Cit uzdravuje telo,
a oni sa znovu môžu nežne pohládzať,
ľudské telá sú stvorené
na prejav pozemskej lásky.



Connection of love

Human gives his hand
to us,
touches are connection
for feeling,
he is with us,
high emotions for everyone.



Keine von denen

Ich fühle Einsamkeit
ohne eine Frau,
von denen ich jeden Tag sehe,
auf der Straße,
im Bus,
ich bin unterwegs
weg von ihnen,
auf der Reise
um eine Liebe zu finden.



Stromy v šerosvite zimného slnovratu

Tmavé obrysy
bezlistých konárov,
les temnie s pribúdajúcim šerom
krátky deň,
dlhá noc pre chlad v srdci,
slnko odišlo spať.



Fínsko

Večná zima
a depresívna nálada
každodenne vlievaná
do duší
pri pohľade
na bezútešnú prírodu
v bielom kabáte,
ktorý pokryl a zmrazil
aj teplé emócie ľudí.

V príbytkoch svetlá prežívajú,
aj za dlhých čiernych nocí,
slnko pár ráz svitne,
ovlaží dušu
a smútok roztápa.

Pretrváva pochmúrnosť
láska v chlade nezamrzla
a city nevyhasli
v ľudských ohniskách.

Hory,
zasnežené pláne,
vrchy a tisíce kĺzavých jazier,
oči krajiny hľadiace
do neba
za nádhernou polárnou žiarou.

Tvrdé rify gitár metalu
fínskych kapiel,
odvrhnuté city
spievané v hlasoch
severských mužov a žien.



Princezná, časť II

Očakáva princa,
ľúbezným srdcom
jeho milovať,
panna nepoznala nemravnosť.

Vzhľad žiariacej flóry
pôsobí z nej na druhých,
ľahké kroky vábne formovanými nohami,
zaodetá stredovekými šatami
karmínového odtieňa
na lesku dopadajúcich lúčov.

S ním v objatí,
duše bez skazeností
pripravené milovať sa
v gotickom prostredí
hradu zasadeného
do nevyrúbaného lesa
na kopci na vysokých horách.



Nešťastné zaľúbenie

Nepáči sa jej.

Ona necíti sympatie,
on trápi sa
pre jej krásu,
ktorou bol okúzlený.

Láska sa nedá nanútiť,
zhynie smútkom
alebo sa povznesie
s novým opätovaným zamilovaním.

Prijatý inou,
ktorej sa srdce roztúži
pohľadom na neho.

Dosiaľ v mukách
nechcenej náklonnosti,
ostáva s ľúbostným citom
v chladnúcich rukách.



Strom

Muž berie do dlane
listy
a obtretím o tvár
pocíti kľud,
jemnosť so stromom,
na pokožke prebúdza sa dotyk.



Žalospev

Život ma utláča
a láska od jednej ženy neprichádza,
stále verím, že ma môže zachrániť
a ja budem spasený.



Cit

Čaká na jej dotyk,
ktorý neprichádza,
toľko mlčiacich v autobuse,
krása pre nikoho
a slová sú nevypovedané.

Verí,
že ju nájde,
chce zomrieť,
ak nie,
vo večnosti bude Láska.



Zomrieť pre lásku

„Miluješ ju?“
„Áno.“
„Odprisahaj to,
čaká ťa istá smrť.“
„Milujem ju z celého srdca.“

Kňažná a podradný žobrák,
zaľúbenie preniká cez hierarchie,
jeho ochota zomrieť na ňu dýcha
a začína v jej slzách.

Vedú ho pod gilotínu,
jeho pohľad spod čepele,
na ňu,
jej láskyplný výraz,
upokojí ho na ceste
do večného pokoja.

Špagát povolí
a ostrie prejde kožou,
hnus jeho zabitia
do temnej nežnosti.

Ona beží na pokraj útesu,
nemohla si ho vziať,
on zomrel pre ňu,
ona teraz zomrie pre neho.

Posledný pohľad
na neprajný svet,
kde krásne city chladnú,
padá do hĺbky,
jej pozemský život
hasne v rozbúrenom mori,
aby pokračoval v ďalšom
s ním,
neha ich spája po smrti
v zhluku nebešťanov.


Objatie sveta

Bez rozdielu,
rasy sa zlúčia,
pred smrťou,
pred Bohom sme si všetci rovní.

Vystiera ruku k druhej
a nehy dotyk na oboch koncoch
ustálených sŕdc.



Pohladenie ruky ženy

Čakám naň
dlhý vek
vo hviezdnej noci.

Postava ženy na obzore,
pred svitajúcim slnkom,
ktoré začína oblievať
zem i jej krásu,
zapáčil som sa jej,
prichádza ku mne.

Hladí ma,
sme pri sebe,
túliaci sa.



Žalm pre čarodejnice

Drevo pod nohami praská,
výkriky z bolesti,
ktorá sa nedá uniesť,
kým príde smrť
a ona prejde nebeskou bránou.

Plač,
odňatie krásnej dievčiny
na hranicu
za bezhraničné podozrenie
v zlosti,
nechcela smilniť s majetným mužom
(,priateľom cirkvi´),
zomrie za nehriech.

Jej čierne vlasy
vlajú v horúcom vzduchu
naplneným nie pekelným ohňom,
horúčava pohlcuje a spaľuje,
mäso černie,
ostáva žeravý popol svedectiev
v našich srdciach.



Butterfly

flying into the skies
where we’re seeing
its color on the body,
colors are bearing
in shine of sun.



Rastúca ruža

Hebkosť jej červených kvetných listov,
tŕň pod nimi
a ruka sa poraní,
tiež červené na nich,
krásou tak zraniteľní.



Na ligotajúcej sa lúke

V mesačnom svetle,
na steblách trávy
kvapky rosy,
prihárajúcou nočnou tmou,
pri lese,
kde teraz spia víly,
jedna elfia žena
sa za temravy
prechádza lesnými chodníčkami,
a ja som ju zbadal,
jej pohľad venovaný mne,
prichádza ku mne,
môj oživený sen,
malé jasné svetielka,
pod prebudenými nočnými bdejúcimi,
zázračný hmyz oslavuje s nimi
toto slávnostné stretnutie.



Embers

the pain in heart
by embers of sins

embers from fire
in which we are on earth

embers of hope
in us,
after burned out flames



Bez lásky

Dúfa po dievčati
a srdce zranené,
chce byť ľúbený,
nie je ľúbený ani jednou z nich.

Dotyk neprichádza,
v snoch o nej sníva,
kde v požehnanej krajine
prejavy lásky
a ich nekončiace ľúbenie.

Drsné prebudenie zo sna,
keď vychádza na ulicu,
tam vidí krásky bez srdca,
ich krásu k jeho prekliatiu
a chce,
aby necítil smútok.

Čaká.

Čaká.

Stále dúfa.

Pokým ho smrť neobjíme
a neodovzdá sa
do večne hladiacich rúk Boha.

Tvár ženy
pre potechu muža,
čierne vlasy popri modrých nehynúcich a jasavých očiach
pri pohľade na milého.

Telo muža leží stuhnuté na posteli,
žiadosť po láske nevyschla
a dotyky nikdy neboli,
spomienky pod prachom zapadnuté,
čaká, kým sa na prach obráti,
rozprášený po Zemi
v oku vychádzajúceho slnka,
ešte predtým vstať
z postele ľahostajnosti
a
spraviť niečo
pre neľútostný svet.



Nový Eden

Otvorenou veľkou bránou,
na podstavcoch radostní anjeli,
kvety s farbami sveta
v nezhasínajúcom Slnku,
cíti vôňu,
ktorá vníma celým telom
a osviežuje ho,
kým zmysel vykresľuje
pôvab rastlín očami.

Stromy stoja
a dotýkajú sa prechádzajúceho,
čo ide popod ne,
rapsódia vtákov
mávajúcich krídlami
vo vánku
usadajú na konáre
pri človeku.



Čierne uhlie

Duša klesá do padlosti,
aby si cenila čistotu,
keď sa do nej má navrátiť.



Zakázaná fantázia

„Čarovanie od diabla,
nie božské,
zničí dušu.“

Boj dobra a zla
v područí zla.

Zúfalá krásna víla spieva,
nezdá sa zlé.

Duša mäkne
a očisťuje sa,
začarované vo fantázii,
blesky do mysli doliehajú
v realite.

Kresťanská strohosť,
iba kresťanské čary.

Nechce odísť
z čarovnej krajiny,
v ktorej sníva
a vo predstavách prebýva,
svet je krutý a fádny,
spríjemnenie fantasy rozprávkou
je hriech
(mne nie).

Flauta s gitarou,
láska v prírode,
vojsko s hrdinami víťazí.



Opustené dieťatko

Matka interuptívne
odmieta dieťa,
zákrokom vynímajú
dielo milovania sa z jej tela,
je zničené.

Zomrelo necitlivosťou
svojich rodičov.

Nepoškvrnená duša
prechádza mesačnou bránou,
do krajiny priezračných sŕdc,
kde sa bude radovať.

Nemilované,
odlieta do neba,
Boh ho nekonečne prijíma,
anjeli ho nesú,
svetlo nehy pre neho
svitá.

„Keď ťa už všetci opustia,
ja ťa neopustím
a vždy zostávam v tebe
a ty vo mne.“



Láskavá náruč

Mama objíma narodené dieťatko
a láska ho svojimi dotykmi,
milo sa mu prihovára
a hrá sa s ním detskou hrou.

Sen sa skončil.

Die feste Distanz

Ich empfinde eure Unaufnahme,
eure Abgemessenheit mir gegenüber
instand gehalten
Tag für Tag.

Aushalten and Widerstehen,
meine Verschiedenheit
irremacht euch,
sie lässt euch keine Ruhe
und abgewandte Anblicke
jedes Mal.

Fern von sich,
lieber nicht treffen
und keine eueren Gesichte sehen.



Ľudský cit

Dokáže ju milovať,
aj keď srdce môže byť vychladnuté,
plamienok citu nikdy nezhasne
a láska sa môže vždy rozhorieť
po nánosom chladných tvárí.



Jej bozk

dopadá na moje pery,
spolu s ňou,
túžba sa naplnila,
sme zaľúbení.

V objatí s ňou
svet stráca bledosť,
smútok sa potopil,
z vody mysle vyplávali naše city
na povrch.



Trápenie lásky

Milovať je krásne,
jej odmietanie
trestá srdce.

Toľkokrát som bol zaľúbený,
ony však nie,
niet im vyčítať.

Nezáujem zabíja dušu,
ktorá chce milovať.

Matný odlesk radosti
zo zaľúbenia
na chlapcovej tvári

Matná tvár chlapca
pre jej zaľúbenie



Modré oči lagúny

Pozerám sa do jazera,
spenená hladina,
príroda ukľudňuje
a priechod vodou
ku dnu piesočnatému,
na ktoré je možné skrz čistú vodu
pozerať,
lúče slnka tancujú s vodou
a vlnami sa vlní i svetlo.



Vrenie

„Ty sviňa,
nestaráš sa o nás,
citovo na nás sereš!“

„Vypadni preč!
To, že si nevidiaci,
že máš handicap,
neznamená,
že si ospravedlnený
z rodičovskej lásky!“

„Nikdy sa nás nepýtaš
na naše záujmy,
tvoje sebecké napchávanie
a vylihovanie!“

„Tvoja práca v robote
nás materiálne zabezpečuje,
naše srdcia sú tvojou neláskou
prázdne!“

„Nechcem sa nazývať
tvojím dieťaťom!“

Zhustená atmosféra,
už keď príde do izby,
vyhýbanie sa
a radšej nebyť spolu,
jediné jeho slová
sú vynadania a urážky.

Stále začarovaný kruh
jeho psychického pokazenia.