Osamelý
smútok
z lásky
Vzhliadnutá nádhera
pre neopätovanú lásku
Krása na pohľad,
nie radosť pre srdce.
Vidím dievčinu,
no nedá sa prihovoriť,
ostatok nádeje bezvýsledne,
že odozva nastane v jej srdci.
Túžba milovať
zašliapnutá
krutou realitou do smútku.
A on zostáva Sám
na ňu hľadieť.
Nádej
Láska raz azda príde,
plameň v duši ešte nezhasol,
stále dúfa, že ju nájde.
Bludisko
medzi telami,
vidí aj nádherné tváre žien
i prihovorí sa,
no kontakt nevznikne
a spojenie citu zhasne (vždy).
Blúdi, blúdi,
hľadá, hľadá.
Jej smrť
Mŕtvy pre lásku
prehovorí,
cit odvrhnutý,
nemá ho komu dať (nijakej),
zomrie sám.
Samovražda
Prerezanie žíl,
na noži ostávajú
jemné kvapky krvi
ako dôkaz posledného stratenia nádeje,
že by láska prišla.
Svit v jeho očiach zhasol,
ako videl už len vidinu
svojej milej,
ktorá nejestvovala.
Posmrtná láska
v záhrade ruží,
chytí ju za ruku,
cíti s ňou vzájomné teplo,
bozkom sa blížia k sebe.
Žiara v jej očiach
a on ju vidí,
ona sa díva na neho,
sú pre seba.
Smútok
tečie z mojej duše,
vyniká na tvári,
lesknúca sa kvapka žiaľu.
Ženská krása
Veľa žien je nádherných,
mužské srdcia plesajú radosťou
pri pohľade na ne,
no žiaľ,
ony sa neposkytnú láske.
Umelecky vytvarované tváre
Bohom,
duše vsadené do tiel
týchto pozemských víl.
Dead by shit of world
Always I die
but no psychical death for me,
my soul falls down,
I cannot bear this look
on the lost values.
Vonkajšia krása
Obal tváre nestačí,
on chce vidieť viac,
chce rozumieť,
chce sa s ňou dobre cítiť,
chce milovať jej dušu,
krása tela je iba brána k láske,
pozlátko vždy nemusí byť
tak výrazné.
Strata
Nemá,
stráca,
chce zomrieť,
myslí na samovraždu,
no nezabije sa ešte,
nádej, že by svoju milú našiel,
ešte nezhasla.
môjmu otcovi
Necitlivý
Myslením na seba
stráca zmysel žiť pred druhých,
nezáujem o druhého prerastá,
utopený v sebectve.
Neprekročenie čiernej hranice,
zostáva na svojom temnom poli.
Zimná príroda
Radosť zaniká pohľadom
na ňu.
stromy bezlisté spochmúrnejú myšlienky,
oblačná obloha v noci
bez trblietavých hviezd,
odumretá radosť spí
v rastlinách,
aj v srdci človeka.
Život na pustatine
Holé pusté stromy všade,
ale
v zime videl som
konáriky so zelenými listami,
ktoré vyrástli,
svieže,
žijú.
Radosť vteká do mňa,
ako i slnko poohreje tento život.
Nestálosť citov
Pochovávať klíčky radosti,
nemá lásku,
pokoj,
ktorý si túžobne želá,
sa rozprášil po okolí.
Geist stirbt immer
für sie
Die Mädchen,
die mich nicht wollen,
weder eine,
ich wollte eine,
ich bekomme nichts
für meine Sünde,
Gotherzgeistbestrafung,
immer ohne sie.
Die Liebe scheint die Einfältigkeit
zu sein,
für mein Geist ist nur das Leid
an sie denken.
Die Liebe ist ein Wahnbild,
welches ich nie erreiche.
She has died
My soul will not live in joy
without her smile,
without her beeing there,
when I need her.
I touched her face,
I kissed her hand,
I still love,
for me lost.
I must wait,
till the eternity will join us
and we can be together.
Západ slnka života
Slnko sa vnára
pod mŕtvu zem,
temná obloha nastupuje,
naše srdcia sa zarmútia,
smútok je potrava našich sĺz.
Srdce zaľúbeného
pre nešťastný život
Jeho pohľady sú venované jej,
tej chladnej kráľovnej,
z ľadu odumretých citov,
tie ona k nemu necíti.
Trápenie pohlcuje dušu,
utápa sa v kyseline žialu,
čo rozožiera chuť žiť,
znovu a znovu.
Potok sĺz
Tie ona pre neho preplakala,
srdce nezaľúbeného sa nedá získať,
odmietnutie zraňuje
ako čepeľ,
rana sa zahojí,
jazvy neopätovaných lások zostanú.
Ani raz
nepocíti jemnú ruku,
život je cesta pre osamoteného
bez milej,
ktorej by sa mohol vyznať,
ako ju miluje,
tento život nie je tomu naklonený
a šťastie (iba zdanie)
nesadá na každého.
Tvár nie pre pohladenie,
jej krása zarmúti viac a viac.
Romantizmus
pre polnoc duší
Dvaja pre nežnosť
Jeho oblieval pot,
keď ju videl prvé razy,
jej sa srdce rozbúšilo,
keď zahliadla jeho,
portrét chlapca v láske
v srdci.
Dlane sa stretajú,
duše hľadajú k sebe porozumenie,
oči vykresľujú úsmevy
v srdci toho druhého,
nič sa nezdá zničiť ich puto.
Bozkávajúci sa pár,
potecha na pohľad,
lupienky ruží
ich náklonnosti.
Pestrá dúha
zamilovaných slov,
mesiac i slnko ožiari
ich šťastné tváre,
v plnom rozdávaní najcennejšieho daru
- lásky.
Labuť dlaň
Jej dlaň,
páperie dotykov,
čo ona venuje
len jemu.
Dead of shit of love
Love never shines on me,
it is unreal
any girl to love me.
It suffers
to see women,
no heart for my beautiful feelings.
To die is salvation
for me,
earthly life is useless time
for love,
which does not appear.
Bezlisté stromy
Moje srdce pochmúrnie
pohľadom na ne,
ich holé telá bez života,
radosť z prírody
chýba bez zelených listov,
moja myseľ si nežiada myslieť
na tú mŕtvolnosť zimy
bez snehu,
čo by prikryl tú smutné hrôzu.
Spev
Jej hlas spieva pre neho baladu,
jeho smrť ju ranila,
duševná rana straty ľúbezného,
krv vytekajúceho smútku
zaplavuje srdce.
Spev neustáva,
až po chvíli,
kedy žiaľ neuniesla
a červeň skropila trávu,
čo sa jej stala posledným lôžkom,
vedľa dýky oslobodenia.
Odmietnutia
Láska nepríde,
ani keď sa zdá byť na obzore,
večne utopený v mori žiaľu,
kým prúdy žien
prinášajú iba ďalšie odmietnutia
pre jeho srdce.
Účinok dobra
Ruka spráchnivie
ešte pred vykonaním zla,
rany od násilia
sa hoja,
životy opäť dýchajú v telách.
Ľútosť hriechov
Moje hriechy ma ťažia,
nechcem konať zlé,
pod náporom diabla podľahnem,
však duša chce sa povzniesť
z bariny nečistého,
ó, ako napraviť bolesť obetí?
Dobro nech presvitá
cez stenu ľahostajnosti,
nech preváži zrno nad plevelom,
čo i tak zbytočne zhorí.
Svetlom osvietení
aspoň na tie potrebné chvíle života.
Nenávratne
Si preč,
a chlad v srdci mi zostáva
pod čerstvým napadaným
snehom spomienok,
ktoré na dotyk studia
moje temné ruky
a spôsobujú bolesť tváre duše.
Realita sa nedá vrátiť,
si spadnutá kvapka do studne večnosti,
ponoriť sa za tebou,
utopiť sa do lásky
a nájsť šťastie,
ktoré si pre mňa predstavovala.
Útecha u milej – Boha
Prísť so strápenou mysľou,
pre všetky časy jej otvorená náruč
a pochopenie neustále plynie ku mne.
Jej prijímanie trvá každý čas,
je tu vždy pre mňa
(pre každého).
Zamilovaní
Cíti jej dotyk
prejavujúci mu jej blízkosť,
je tu s ním.
Nádherná krása páru,
farby opätovanej lásky dvoch.
V jeho svete je aj ona,
v myšlienkach pláva s ňou na lodičke
pritúlenia náručia,
žijú preto, aby sa ľúbili
a cit medzi nimi kvitne
dotykmi a pohľadmi.
Skrúšená duša bez jasu drahej
Vždy sa zdá byť stratené,
pre stálu potechu do života,
získať si dievča,
nesplnený sen zostáva v mysli.
Muž smútiaci pohľadom
na želanú milú,
nie, nebude mať lásku.
Šedé ruže prinášané na oltár,
obeta duše za lásku,
svetlo dievčiny nezasvieti
v tme osamelosti.
Skonanie milej
a trúchlenie milého
Chýbaš,
pocit tvojej hrejivej prítomnosti
pre srdce zmizol
a ja som v chlade zármutku,
horké slzy neroztopia zimu vo mne.
Dni sú šedivé,
bez tvojej postavy,
ktorú by som videl na obzore,
usmiatu na mňa,
čakajúca na bozk.
Ťažoba uvalená na mňa,
nezdá sa vyjsť mne slnko
do nového dňa v radosti,
nemá kto rozžiariť moju tvár
zahalenú v trúchlení.
Život zašlý krásou
bez teba.
Bolesť z vojny
Slzy na tvárach matiek cítim,
nevytrhnutá bolesť po zabití
ich maličkých.
Zbrane pália
a telá padajú do smrti,
bez rozdielu hynú všetci
pod nenávisťou mocných pekelníkov.
Zem posiata mŕtvymi,
preživším ostáva iba bolesť
a radosť odchádza za bojové polia.
Bomby padajú,
s každým dopadom roztrieštia
životy živých bytostí,
ktorých duše odlietajú preč
z tohto pekla na Zemi.
„Všetkých nepriateľov zabijem,
nezostane nič živé,
čo by odporovalo.“
Hviezdy svietia nad tichou zemou,
občas výstrel do pripomenutia
ohavy vojny.
„Môjho syna zabili.
Čo spravil?“
Výstrel je nevysvetlená krutosť
a zabitia tých najbližších
trhajú rodiny pazúrmi
krvavej bezcitnosti.
„Prosím,
nechajte nás žiť!“
Odpoveď prišla z pušky.
Sklonené matky nad vykradnutými pokladmi
- telami svojich detí,
niektoré hľadajú vyslobodenie
a koniec zármutku
v behu pod paľbu,
čo ich skosí z neprajného života,
kde sa nerozvíja pokoj a vľúdnosť,
aj iné sú zavraždené
a ich telá idú k zemi.
Potoky krvi a sĺz.
Ďalší deň nadchádza
a svitanie nie je útechou,
pod slnkom vidno následky
spopolnenej ľudskosti.
*
Hviezdy šťastných tvárí,
ľudia jasajú nad darmi pre duše,
ich ochota načúvať a pomôcť
je kryštálové jazero
vody ľudí.
Love letter for dead woman
How I love you,
you are gone for me,
but feeling still remains.
I wanted you,
you seemed to be interested in me,
but death took you away from me.
I hope to see you again
and greet you in friendship
or even in love,
I hope,
you are now in eternal peace.
smútok
z lásky
Vzhliadnutá nádhera
pre neopätovanú lásku
Krása na pohľad,
nie radosť pre srdce.
Vidím dievčinu,
no nedá sa prihovoriť,
ostatok nádeje bezvýsledne,
že odozva nastane v jej srdci.
Túžba milovať
zašliapnutá
krutou realitou do smútku.
A on zostáva Sám
na ňu hľadieť.
Nádej
Láska raz azda príde,
plameň v duši ešte nezhasol,
stále dúfa, že ju nájde.
Bludisko
medzi telami,
vidí aj nádherné tváre žien
i prihovorí sa,
no kontakt nevznikne
a spojenie citu zhasne (vždy).
Blúdi, blúdi,
hľadá, hľadá.
Jej smrť
Mŕtvy pre lásku
prehovorí,
cit odvrhnutý,
nemá ho komu dať (nijakej),
zomrie sám.
Samovražda
Prerezanie žíl,
na noži ostávajú
jemné kvapky krvi
ako dôkaz posledného stratenia nádeje,
že by láska prišla.
Svit v jeho očiach zhasol,
ako videl už len vidinu
svojej milej,
ktorá nejestvovala.
Posmrtná láska
v záhrade ruží,
chytí ju za ruku,
cíti s ňou vzájomné teplo,
bozkom sa blížia k sebe.
Žiara v jej očiach
a on ju vidí,
ona sa díva na neho,
sú pre seba.
Smútok
tečie z mojej duše,
vyniká na tvári,
lesknúca sa kvapka žiaľu.
Ženská krása
Veľa žien je nádherných,
mužské srdcia plesajú radosťou
pri pohľade na ne,
no žiaľ,
ony sa neposkytnú láske.
Umelecky vytvarované tváre
Bohom,
duše vsadené do tiel
týchto pozemských víl.
Dead by shit of world
Always I die
but no psychical death for me,
my soul falls down,
I cannot bear this look
on the lost values.
Vonkajšia krása
Obal tváre nestačí,
on chce vidieť viac,
chce rozumieť,
chce sa s ňou dobre cítiť,
chce milovať jej dušu,
krása tela je iba brána k láske,
pozlátko vždy nemusí byť
tak výrazné.
Strata
Nemá,
stráca,
chce zomrieť,
myslí na samovraždu,
no nezabije sa ešte,
nádej, že by svoju milú našiel,
ešte nezhasla.
môjmu otcovi
Necitlivý
Myslením na seba
stráca zmysel žiť pred druhých,
nezáujem o druhého prerastá,
utopený v sebectve.
Neprekročenie čiernej hranice,
zostáva na svojom temnom poli.
Zimná príroda
Radosť zaniká pohľadom
na ňu.
stromy bezlisté spochmúrnejú myšlienky,
oblačná obloha v noci
bez trblietavých hviezd,
odumretá radosť spí
v rastlinách,
aj v srdci človeka.
Život na pustatine
Holé pusté stromy všade,
ale
v zime videl som
konáriky so zelenými listami,
ktoré vyrástli,
svieže,
žijú.
Radosť vteká do mňa,
ako i slnko poohreje tento život.
Nestálosť citov
Pochovávať klíčky radosti,
nemá lásku,
pokoj,
ktorý si túžobne želá,
sa rozprášil po okolí.
Geist stirbt immer
für sie
Die Mädchen,
die mich nicht wollen,
weder eine,
ich wollte eine,
ich bekomme nichts
für meine Sünde,
Gotherzgeistbestrafung,
immer ohne sie.
Die Liebe scheint die Einfältigkeit
zu sein,
für mein Geist ist nur das Leid
an sie denken.
Die Liebe ist ein Wahnbild,
welches ich nie erreiche.
She has died
My soul will not live in joy
without her smile,
without her beeing there,
when I need her.
I touched her face,
I kissed her hand,
I still love,
for me lost.
I must wait,
till the eternity will join us
and we can be together.
Západ slnka života
Slnko sa vnára
pod mŕtvu zem,
temná obloha nastupuje,
naše srdcia sa zarmútia,
smútok je potrava našich sĺz.
Srdce zaľúbeného
pre nešťastný život
Jeho pohľady sú venované jej,
tej chladnej kráľovnej,
z ľadu odumretých citov,
tie ona k nemu necíti.
Trápenie pohlcuje dušu,
utápa sa v kyseline žialu,
čo rozožiera chuť žiť,
znovu a znovu.
Potok sĺz
Tie ona pre neho preplakala,
srdce nezaľúbeného sa nedá získať,
odmietnutie zraňuje
ako čepeľ,
rana sa zahojí,
jazvy neopätovaných lások zostanú.
Ani raz
nepocíti jemnú ruku,
život je cesta pre osamoteného
bez milej,
ktorej by sa mohol vyznať,
ako ju miluje,
tento život nie je tomu naklonený
a šťastie (iba zdanie)
nesadá na každého.
Tvár nie pre pohladenie,
jej krása zarmúti viac a viac.
Romantizmus
pre polnoc duší
Dvaja pre nežnosť
Jeho oblieval pot,
keď ju videl prvé razy,
jej sa srdce rozbúšilo,
keď zahliadla jeho,
portrét chlapca v láske
v srdci.
Dlane sa stretajú,
duše hľadajú k sebe porozumenie,
oči vykresľujú úsmevy
v srdci toho druhého,
nič sa nezdá zničiť ich puto.
Bozkávajúci sa pár,
potecha na pohľad,
lupienky ruží
ich náklonnosti.
Pestrá dúha
zamilovaných slov,
mesiac i slnko ožiari
ich šťastné tváre,
v plnom rozdávaní najcennejšieho daru
- lásky.
Labuť dlaň
Jej dlaň,
páperie dotykov,
čo ona venuje
len jemu.
Dead of shit of love
Love never shines on me,
it is unreal
any girl to love me.
It suffers
to see women,
no heart for my beautiful feelings.
To die is salvation
for me,
earthly life is useless time
for love,
which does not appear.
Bezlisté stromy
Moje srdce pochmúrnie
pohľadom na ne,
ich holé telá bez života,
radosť z prírody
chýba bez zelených listov,
moja myseľ si nežiada myslieť
na tú mŕtvolnosť zimy
bez snehu,
čo by prikryl tú smutné hrôzu.
Spev
Jej hlas spieva pre neho baladu,
jeho smrť ju ranila,
duševná rana straty ľúbezného,
krv vytekajúceho smútku
zaplavuje srdce.
Spev neustáva,
až po chvíli,
kedy žiaľ neuniesla
a červeň skropila trávu,
čo sa jej stala posledným lôžkom,
vedľa dýky oslobodenia.
Odmietnutia
Láska nepríde,
ani keď sa zdá byť na obzore,
večne utopený v mori žiaľu,
kým prúdy žien
prinášajú iba ďalšie odmietnutia
pre jeho srdce.
Účinok dobra
Ruka spráchnivie
ešte pred vykonaním zla,
rany od násilia
sa hoja,
životy opäť dýchajú v telách.
Ľútosť hriechov
Moje hriechy ma ťažia,
nechcem konať zlé,
pod náporom diabla podľahnem,
však duša chce sa povzniesť
z bariny nečistého,
ó, ako napraviť bolesť obetí?
Dobro nech presvitá
cez stenu ľahostajnosti,
nech preváži zrno nad plevelom,
čo i tak zbytočne zhorí.
Svetlom osvietení
aspoň na tie potrebné chvíle života.
Nenávratne
Si preč,
a chlad v srdci mi zostáva
pod čerstvým napadaným
snehom spomienok,
ktoré na dotyk studia
moje temné ruky
a spôsobujú bolesť tváre duše.
Realita sa nedá vrátiť,
si spadnutá kvapka do studne večnosti,
ponoriť sa za tebou,
utopiť sa do lásky
a nájsť šťastie,
ktoré si pre mňa predstavovala.
Útecha u milej – Boha
Prísť so strápenou mysľou,
pre všetky časy jej otvorená náruč
a pochopenie neustále plynie ku mne.
Jej prijímanie trvá každý čas,
je tu vždy pre mňa
(pre každého).
Zamilovaní
Cíti jej dotyk
prejavujúci mu jej blízkosť,
je tu s ním.
Nádherná krása páru,
farby opätovanej lásky dvoch.
V jeho svete je aj ona,
v myšlienkach pláva s ňou na lodičke
pritúlenia náručia,
žijú preto, aby sa ľúbili
a cit medzi nimi kvitne
dotykmi a pohľadmi.
Skrúšená duša bez jasu drahej
Vždy sa zdá byť stratené,
pre stálu potechu do života,
získať si dievča,
nesplnený sen zostáva v mysli.
Muž smútiaci pohľadom
na želanú milú,
nie, nebude mať lásku.
Šedé ruže prinášané na oltár,
obeta duše za lásku,
svetlo dievčiny nezasvieti
v tme osamelosti.
Skonanie milej
a trúchlenie milého
Chýbaš,
pocit tvojej hrejivej prítomnosti
pre srdce zmizol
a ja som v chlade zármutku,
horké slzy neroztopia zimu vo mne.
Dni sú šedivé,
bez tvojej postavy,
ktorú by som videl na obzore,
usmiatu na mňa,
čakajúca na bozk.
Ťažoba uvalená na mňa,
nezdá sa vyjsť mne slnko
do nového dňa v radosti,
nemá kto rozžiariť moju tvár
zahalenú v trúchlení.
Život zašlý krásou
bez teba.
Bolesť z vojny
Slzy na tvárach matiek cítim,
nevytrhnutá bolesť po zabití
ich maličkých.
Zbrane pália
a telá padajú do smrti,
bez rozdielu hynú všetci
pod nenávisťou mocných pekelníkov.
Zem posiata mŕtvymi,
preživším ostáva iba bolesť
a radosť odchádza za bojové polia.
Bomby padajú,
s každým dopadom roztrieštia
životy živých bytostí,
ktorých duše odlietajú preč
z tohto pekla na Zemi.
„Všetkých nepriateľov zabijem,
nezostane nič živé,
čo by odporovalo.“
Hviezdy svietia nad tichou zemou,
občas výstrel do pripomenutia
ohavy vojny.
„Môjho syna zabili.
Čo spravil?“
Výstrel je nevysvetlená krutosť
a zabitia tých najbližších
trhajú rodiny pazúrmi
krvavej bezcitnosti.
„Prosím,
nechajte nás žiť!“
Odpoveď prišla z pušky.
Sklonené matky nad vykradnutými pokladmi
- telami svojich detí,
niektoré hľadajú vyslobodenie
a koniec zármutku
v behu pod paľbu,
čo ich skosí z neprajného života,
kde sa nerozvíja pokoj a vľúdnosť,
aj iné sú zavraždené
a ich telá idú k zemi.
Potoky krvi a sĺz.
Ďalší deň nadchádza
a svitanie nie je útechou,
pod slnkom vidno následky
spopolnenej ľudskosti.
*
Hviezdy šťastných tvárí,
ľudia jasajú nad darmi pre duše,
ich ochota načúvať a pomôcť
je kryštálové jazero
vody ľudí.
Love letter for dead woman
How I love you,
you are gone for me,
but feeling still remains.
I wanted you,
you seemed to be interested in me,
but death took you away from me.
I hope to see you again
and greet you in friendship
or even in love,
I hope,
you are now in eternal peace.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára